Hudobný život v obci Pokryváč

 - Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1593. Nadmorská výška obce je 640 m. n. m. Aj v prípade obce Pokryváč sa potvrdzuje konštatovanie, že v okrajových obciach je hudobný život paradoxne pestrý a bohatý. Tento fakt možno potvrdiť aj na základe hudobno-kultúrneho vývoja v ďalších okrajových dolnooravských obciach, ako sú napr. Malatiná, Chlebnice a Žaškov.

O hudobných telesách v obci Pokryváč spred roku 1900 nemáme dôkazy, ale na základe vývoja po roku 1900 predpokladáme, že zoskupenia ľudových muzikantov v obci existovali aj pred týmto rokom. Najstaršia ľudová hudba, po ktorú siahajú spomienky domácich obyvateľov zachované ústnym podaním, pôsobila približne v rokoch 1915 – 1920. Jej členmi boli: Ondrej Zemančík – I. husle, Michal Machaj – II. husle, Miloš Machaj – kontra, Ondrej Adamov – kontra, Ján Čižmár – kontrabas. Táto hudba pôsobila predovšetkým na domácej pôde a v okolitých obciach.
Na jej účinkovanie nadviazalo teleso, ktoré existovalo značne dlhšiu dobu, asi v rokoch 1920 – 1950. Jej členmi boli: Ondrej Zemančík – I. husle, Michal Fačko – II. husle, Ondrej Ticháň – kontra, Juraj Zápotočný – kontrabas, Mária Zemančíková – cimbal. Jej pôsobiskom bola okrem domáceho prostredia celá dolná Orava, niektoré obce hornej Oravy a Liptova. Pozývaní boli na svadby, tanečné zábavy, atď. Istou zvláštnosťou nástrojového obsadenia tejto hudby bol cimbal. Jeho privezenie do obce sa spája s osobou murára Mórica Kalického. Pochádzal z dnes už neexistujúcej obce Kalište (okres Banská Bystrica), ktorú zlikvidovali Nemci v roku 1945. Do Pokryváča prišiel v roku 1933, nakoľko obec v tomto roku vyhorela a naliehavo potrebovala mnohostrannú pomoc. Móric Kalický cimbal kúpil a priviezol do obce približne v roku 1939. Bol umiestnený v dome O. Zemančíka, takže ho Zemančíková dcéra Mária mala neustále k dispozícii a naučila sa na ňom hrať.
Na toto zoskupenie nadviazala ďalšia generácia hudobníkov v nasledovnej zostave: Viliam Ticháň – I. husle, Ondrej Vraniak – II. husle, Miloš Machaj ml. – kontra, Ondrej Mudroň – kontrabas, Mária Zemančíková – cimbal. Príležitostným členom bol Ondrej Sánovský z Malatinej. Hral na akordeón. Pôsobiská prevzali od svojich predchodcov. Repertoár prispôsobili požiadavkám poslucháčov a okrem domácich ľudových piesní ľudových piesní interpretovali aj tanečné piesne: polky, valčíky, tangá. Nevyhýbali sa ani českým piesňam. Keďže Miloš Machaj ml. slúžil ako vojak v Kroměříži, mnohé české piesne sa naučil tam.
Povojnový hudobno-kultúrny vývoj sa v obci Pokryváč odzrkadlil v importovaní hudobných nástrojov typických pre populárnu hudbu: saxofón, trúbka, gitara, basgitara, bicie nástroje. Predpokladáme, že zmenami bol zasiahnutý aj repertoár, resp. ešte viac sa otvoril tanečným piesňam. Prvé zoskupenie zodpovedajúce tomuto vývoju sa v obci Pokryváč sformovalo v 60-tych rokoch, trvalo však krátke časové obdobie. Jeho členmi boli: Ján Zápotočný – tenor saxofón, Viliam Ticháň – kontrabas, Miloš Fačko – alt saxofón, Jozef Bečka – trúbka, Jaroslav Fačko – akordeón.
Stabilnejšia hudba vznikla tiež v 60-tych rokoch, pretrvala však až do 80-tych rokov. Mala nasledovnú zostavu: Jozef Kapina – saxofón, Jozef Šľachta – saxofón, Jaroslav Fačko – akordeón, klávesy, Jozef Povala – basgitara, Ján Klocháň – basgitara, Milan Bodorík – bicie nástroje.
Najmladšia hudba tohto druhu sa v obci Pokryváč sformovala približne v roku 1985 a pôsobila približne do roku 1995 a to v nasledovnej zostave: Ján Jurena – gitara, Gustáv Hrabovec – saxofón, Jaroslav Fačko – klávesy, Vladimír Kučera – basgitara, Miroslav Hečko – bicie nástroje.
Všetky tri tanečné hudby pôsobili na domácej pôde, poznali ich však aj vo všetkých dolnooravských obciach, kde sprevádzali svadby, tanečné zábavy, atď.
Medzi hudobníkmi susedných obcí existovala intenzívna spolupráca, dokazuje to najmä fakt, že medzi členmi hudieb nájdeme obyvateľov Pucova, Malatinej, Leštín, atď.
Všetci hudobníci boli samoukovia. Spoliehali sa len na vlastný hudobný sluch a talent. Nutne sa natíska otázka, akú úroveň by bol dosiahol ich prejav, keby mali prístup k hudobnému vzdelaniu.
Dnes v obci Pokryváč chýbajú vlastné hudobné produkcie akéhokoľvek druhu. Z jej zhruba 200 obyvateľov mnohí dochádzajú za prácou a mnoho mladých ľudí hľadá nový domov v ekonomicky atraktívnejšom prostredí. Absenciu hudobných produkcií má však čiastočne na svedomí aj rozmach a dostupnosť masovokomunikačných prostriedkov a hudobných nosičov, ktoré ponúkajú pestrú paletu reprodukovanej hudby. Na základe toho potreba sebarealizácie prostredníctvom hudobných nástrojov vymizla.
Príspevok bol zostavený na základe informácií, ktoré autorke poskytli Miloš Machaj ml. (1925), Anna Luptáková (1938) a Jaroslav Fačko (1940). Interview sa uskutočnilo v dňoch 6. a 17. 1. 2007 v Pokryváči.

Judita Hencovská