Plán rozvoja obce Pokryváč

SPRO OP_final (1)

 

[Spoločný program rozvoja obcí oravského podhradia]

2015 – 2023

 

 

 

 

Obsah

  1. ÚVOD. 4
  2. ANALYTICKÁ ČASŤ. 5

1.1 Vymedzenie a lokalizácia územia. 5

1.2 Historický vývoj územia. 7

1.3 Geografická charakteristika. 17

1.4 Demografia a trh práce. 20

1.5 Občianska infraštruktúra. 25

1.6 Technická infraštruktúra. 29

1.7 Hospodárstvo regiónu. 32

1.8 Dotazníkový prieskum a šetrenia. 42

1.9 SWOT analýza. 45

  1. STRATEGICKÁ ČASŤ. 53

2.1 Stanovenie kľúčových faktorov a disparít rozvoja územia. 53

2.2 Vízia, ciele a priority regiónu. 56

  1. PROGRAMOVÁ ČASŤ. 57

3.1 Priority a opatrenia. 57

  1. REALIZAČNÁ ČASŤ A FINANČNÝ PLÁN. 59

4.1 Akčný plán, projektové zámery a financovanie aktivít 59

  1. ZÁVER. 80
  2. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY. 81

 

 

 

 

0. ÚVOD

 

Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí Oravského podhradia z obdobia 2007 – 2013 bolo potrebné prepracovať, doplniť, nakoľko novelou zákona o podpore regionálneho rozvoja č. 309/2014 Z. z. boli stanovené zmeny v obsahu týchto programových dokumentov. Súčasne táto novela uložila obciam svoje programy rozvoja, ak boli schválené, či aktualizované pred 1. januárom 2015 uviesť do súladu s ustanoveniami zákona do 31. decembra 2015. Okrem týchto povinností vznikla novelou spomínaného zákona aj možnosť vytvorenia spoločného programu rozvoja obcí, ktorý môžu obce plnohodnotne využívať pri uplatňovaní princípu partnerstva s jednou alebo viacerými susediacimi obcami.

 

Takúto možnosť využili aj obce Oravského podhradia, ktoré sa spojili a vytvorili dokument s názvom Spoločný program rozvoja obcí Oravského podhradia.

 

Spoločný program rozvoja obcí Oravského podhradia tvoria 4 samostatné kapitoly. V analytickej časti budú detailne rozobraté všetky základné regionálne charakteristiky tohto územia, ktoré vyústia do SWOT analýzy. Pri tvorbe analytickej časti budeme vychádzať aj z dotazníkového prieskumu. Strategická časť bude venovaná výstupom z predchádzajúcej kapitoly, v ktorej stanovíme kľúčové faktory rozvoja a disparity regiónu. Tieto následne vyústia do cieľov a jednotlivých priorít pre rozvoj Oravského podhradia. V programovej časti budú uvedené všetky priority a opatrenia regionálneho rozvoja týkajúce sa definovaného regiónu. V záverečnej realizačnej časti a finančnom pláne budú uvedené všetky plánované projektové zámery, ich financovanie a akčný plán na ich realizáciu.

 

Spoločný program rozvoja obcí Oravského podhradia je spracovaný do roku 2023 vrátane. Spoločný program rozvoja je otvorený dokument, ktorý v prípade podstatných zmien bude možné podľa potreby aktualizovať, a po schválení jednotlivých zastupiteľstiev obcí v zmysle zákona, bude slúžiť ako aktualizovaný dokument v programovom období 2014 – 2020.

 

Spoločný program je komplexným strategickým a rozvojovým dokumentom, sumarizujúci otázky rozvoja priestorových štruktúr so sociálnymi, ekonomickými a ďalšími predpokladmi. Preto počíta s tým, že jeho funkcia voči ostatným rozvojovým dokumentom spracovaným na lokálnej úrovni bude nadradená.

1. ANALYTICKÁ ČASŤ

1.1 Vymedzenie a lokalizácia územia

 

Mikroregionálny celok Oravské podhradie sa nachádza v Žilinskom samosprávnom kraji, vo východnej časti okresu Dolný Kubín a tvorí 10 obcí východne od katastrálneho územia okresného mesta Dolný Kubín. Sú to nasledovné obce: Oravský Podzámok, Horná Lehota, Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, Krivá, Medzibrodie nad Oravou, Pribiš, Pokryváč, Malatiná a Chlebnice.

Najvýchodnejší bod sa nachádza v katastrálnom území obce Krivá (49°24´ východnej geografickej dĺžky a 19°55´ severnej geografickej šírky). Najzápadnejší bod vyčleneného územia sa nachádza v katastrálnom území obce Oravský Podzámok (49°28´ východnej geografickej dĺžky a 19°29´ severnej geografickej šírky). Najsevernejšia časť územia sa nachádza v časti katastrálneho územia obce Dlhá nad Oravou (49°31´ východnej geografickej dĺžky a 19°42´ severnej geografickej šírky) a najjužnejší bod opisovaného regiónu sa nachádza v katastrálnom území obce Malatiná (49°16´ východnej geografickej dĺžky a 19°43´ severnej geografickej šírky).

 

Obrázok 1: Obce Oravského podhradia

Z geomorfologického hľadiska možno územie zaradiť do Oravskej Magury (severná časť Oravského Podhradia), Oravskej vrchoviny (centrálna časť Oravského podhradia), Skorušinských vrchov (východná časť Oravského podhradia), Podtatranskej brázdy a Chočských vrchov (južná časť podhradia).

Oravské podhradie hraničí na severe s obcami okresu Námestovo. Sú to obce Hruštín a Babín. Na juhu hraničí s obcami okresu Liptovský Mikuláš. Sú nimi obce Liptovská Sielnica, Liptovská Anna a Prosiek. Na východe podhradie hraničí s obcami okresu Tvrdošín (Podbieľ a Oravský Biely Potok) a obcami okresu Liptovský Mikuláš ( Malé Borové a Veľké Borové).

Dopravná sieť je tu tvorená: Rýchlostnou cestou R3, cestami I/59 (E 77 – cesta 1. triedy s medzinárodným významom; od Oravského Podzámku cez Hornú Lehotu, Sedliacku Dubovú, Dlhú nad Oravou až po Krivú), I/78 (cesta 1. triedy z Oravského Podzámku smerom na Námestovo), III/2250 (od Medzibrodia nad Oravou do Pokryváča), III/2251 (z Oravského Podzámku  do Pribiša), III/2253 (z Dlhej nad Oravou do Chlebníc) a III/2247 z (Vyšného Kubína do Malatinej; do Malatinej je možné dostať sa aj cestou III/2250, ktorá vedie do Pokryváča z Medzibrodia nad Oravou a pokračuje až do obce Osádka a napojí sa na spomínanú cestu III/2247).

Územím prechádza aj železničná trať. Je to jednokoľajová trať číslo 181 Kraľovany – Trstená. V dotknutom území sa nachádza 6 jej zastávok ( Medzibrodie nad Oravou, Oravský Podzámok, Horná Lehota, Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, Krivá).

Hlavnou riečnou tepnou územia je rieka Orava. Okrem nej sú v území povrchové vody väčšieho významu: Krivský potok, Dlžiansky cickov, Chlebnický potok, Dubový potok, Pribiš, Pucov, Račová.

Najnižší bod celého územia sa nachádza v riečnom koryte rieky Orava katastrálneho územia Oravský Podzámok – Široká 500 m n. m. Najvyšší bod územia sa nachádza v katastri obce Krivá a je ním kóta Kopec v juhovýchodnej časti katastra s nadmorskou výškou 1 251 m n. m.

 

 

 

1.2 Historický vývoj územia

 

Orava, Arwa, Aryva, Arawa, Oravia, Aravia – viacero modifikácií názvu regiónu a rieky, v povodí ktorej sa kraj rozprestiera. Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku, pričom A. Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu a znamenať bystrý tok, bystrú vodu, ale i pôvodu germánskeho  a vychádzať z názvu limby. Vo forme Arwa sa pomenovanie objavuje prvý raz v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu Orava začína niekedy v dobe kamennej. Nálezy v oblasti brehov Čiernej Oravy sú dokladom mladopaleolitického človeka. V 19. storočí  sa Mikulášovi Kubínyimu na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku podarilo objaviť dioritický klin, ktorý podľa určitých tvarových a materiálových indícií je možné zaradiť do obdobia eneolitu. Archeologickými výskumami sa podarilo zmapovať a doložiť postupné osídľovanie regiónu v strednej a mladšej dobe bronzovej a v dobe železnej (Dolný Kubín, Medzihradné, Tupá a Ostrá skala, Veličná, Oravský Podzámok, Ostražica, Istebné, Medzibrodie, atď). Osídlenie nebolo prerušené ani v dobe rímskej (Trniny) a neskôr i v období príchodu Slovanov na naše územie, ktorí sa v oblasti Oravy usadili na prelome 8. a 9. storočia p. n. l. na výšinných sídliskách Trniny nad Dolným Kubínom, Istebné – Hrádok, na hradnej vyvýšenine nad Oravským Podzámkom a v hradisku Ostrá skala nad Vyšným Kubínom. Prvá písomná zmienka, týkajúca sa územia Oravy, sa nachádza v listine z roku 1265, ktorou Belo IV. upravoval povinnosti a výsady kráľovských poddaných v Liptove. Práve v nej sa spomína už existujúca colná stanica v Tvrdošíne.  Tridsiatok sa nachádzal na významnej obchodnej ceste, prechádzajúcej údolím Oravy do Poľska, cez ktorú sa do Uhorska dovážalo súkno, soľ, olovo a rôzny iný tovar. O tom, že oravský región nebol neobývaným územím svedčí ďalší písomný doklad, listina z roku 1267. Panovník Belo IV. ňou daroval vnukom zvolenského župana Detrika Varín, Žilinu  a Tepličku ako výmenu za Oravu s hradom. Samotný pojem „possessio Arwa…..cum castro“ neznamenalo iba Oravský hrad a jeho bezprostredné okolie, ale pravdepodobne sa jednalo už o významovo širšiu formuláciu, ktorá zahŕňala nielen colnú stanicu a niekoľko historicky doložených zemianskych sídiel, ale celé vtedajšie územie Oravy. Môžeme predpokladať, že už v polovici 13. storočia tu existovali menšie dediny, doložené historicky až neskôr. Orava bola kráľovským majetkom, ktorý patril spolu s Liptovom a Turcom k Zvolenskému komitátu ako Oravský dištrikt, ale samostatná Oravská stolica sa vyprofilovala až koncom 14. storočia. Osídľovanie regiónu sa rozvíjalo v okolí riečnych tokov a obchodných ciest a počas celého dejinného vývoja Oravy sa postupne formovali a vznikali osady na domácom zvykovom práve (Veličná, Revišné, Istebné,..), na nemeckom práve (Žaškov, Párnica, Trstená…), predovšetkým však na práve valašskom (Medzibrodie, Bziny, Ústie, Pucov, Chlebnice, Oravský Biely Potok, Námestovo, Zubrohlava, Habovka, Suchá Hora…), ktoré koncom 16. storočia prerástlo na doosídľovanie lokalít na práve kopaničiarskom (Rabčice, Zákamenné, Veselé, Sihelné, Mútne, Novoť). Jeho uplatnenie podmienili snahy o zväčšenie úžitkovej pôdy a viaceré lokality, založené pôvodne na valašskom práve (Rabča, Klin, Oravská Polhora…) z tohto dôvodu začali pri dobudovávaní dediny využívať kopaničiarske právo. V 18. storočí vznikli už iba dve osady – Oravská Lesná a Beňadovo a proces osídľovania územia Oravy bol v podstate ukončený. Všetky obce, až na niekoľko lokalít, vo vlastníctve šľachtických rodín, patrili pod správu hradného panstva. Charakteristickým a hlavným zameraním obyvateľstva, žijúceho na území Oravy, bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a oviec. Doplnkovým zamestnaním sa stala remeselná a domácka výroba. Regionálny rámec presiahla výroba a predaj plátna a tiež spracovanie kameňa a dreva. Oravskí plátenníci vyvážali svoje výrobky aj na vzdialené trhy vo vtedajšej Európe, Ázii i Afrike. Život oravských obyvateľov, podobne ako i ľudí v iných regiónoch, závisel od politickej situácie uhorského štátu. Protihabsburské povstania (1604-1606, 1618-1626, 1648-1660, 1678-1687 a 1703-1711) znamenali pre Oravu zničené, vypálené a vyrabované usadlosti, čo prinieslo opätovné zhoršenie i tak biednych životných pomerov ľudí. V roku 1672 sa rozhorelo jedno z najväčších oravských povstaní vedené Gašparom Pikom, ktoré bolo však krvavo potlačené. Nešťastím pre oravský región bol prechod poľsko-litovských vojsk, smerujúcich z Poľska ku Viedni do boja proti Turkom, kedy ľahlo popolom 27 oravských dedín. Nielen povstania, prechádzajúce a táboriace vojská a neúnosné povinnosti a dane zhoršovali biedu obyvateľov, ale často krát to boli i rôzne živelné pohromy, povodne (1813), požiare, epidémie moru či cholery (1739, 1831, 1846-1847) a neúrody (1715-1716). Revolúcia v rokoch 1848 – 1849, ktorá zasiahla celú Európu priniesla zrušenie feudalizmu, výkup poddaných z feudálnych povinností a otvorila cestu k vytvoreniu modernej spoločnosti. V uhorských pomeroch však zostalo zachovaných mnoho polofeudálnych prežitkov. Oravský komposesorát, bývalý hlavný feudál, sa po roku 1868 transformoval na moderný veľkostatok a predstavoval vlastne jediný väčší podnik v regióne, v ktorom naďalej prevládala agrárna malovýroba. Nedostatok pracovných príležitostí a politický útlak zo strany vtedajšej uhorskej vlády, viedli k masovému vysťahovalectvu, predovšetkým do USA. Mnohí Oravci v zámorí ostávali natrvalo. Prvá svetová vojna sa územia Oravy priamo nedotkla, ale hospodársky chaos a politické vrenie, ktoré spôsobila, mali v regióne silný ohlas. V roku 1918 sa Rakúsko–Uhorsko rozpadlo a Orava sa stala súčasťou prvej ČSR. Vytváranie  a formovanie hraníc nového štátu znamenalo  i to, že sa časť Hornej Oravy, spolu 12 obcí, stala v roku 1920 súčasťou Poľska. V podmienkach demokratickej ČSR došlo na Orave k širokému rozvoju kultúry a školstva, vznikli tu prvé stredné školy, na ktorých sa vyučovalo slovensky, založené boli mnohé kultúrne spolky. Hospodárstvo však bolo poznačené absenciou priemyslu a dôsledkami veľkej hospodárskej krízy v medzivojnovom období. Hospodárska kríza a vznik fašistického režimu v Nemecku viedli k rozpadu ČSR. Slovensko sa stalo samostatným štátom, ale pod nemeckou kontrolou. Začiatok 2. svetovej vojny priamo zasiahol Oravu, keď Slovensko po nemeckom útoku na Poľsko znova obsadilo obce odstúpené v roku 1920. Vojnové pomery a odpor voči fašistickému režimu viedli k vytvoreniu odboja a k protifašistickému povstaniu v roku 1944. Orava sa stala povstaleckým územím a partizáni bojovali v lesoch proti fašizmu až do oslobodenia v apríli roku 1945.

Po druhej svetovej vojne a vytvorení komunistického režimu v obnovenej ČSR došlo na Orave k rozsiahlym zmenám. Bola vybudovaná Oravská priehrada a vznikli významné priemyselné podniky ako Oravské ferozliatinárske závody Istebné a Široká, Tesla Orava, SEZ, ktoré dali Orave podobu moderného regiónu.

Geopolitické zmeny po „nežnej“ revolúcii v roku 1989 viedli k rozpadu  ČSR a vzniku SR ako demokratického štátu. Napriek tomu, že Oravu poznačili všetky problémy modernej doby, zachovala si svoj osobitý charakter (Floreková, Chmelík, Oravské múzeum P.O.H.).

Do 14. storočia Orava nejestvovala ako samostatný administratívny celok ale bola len súčasťou Zvolenského komitátu. Po definitívnom rozpade zvolenského komitátu sa v druhej polovici 14. storočia vytvorili aj orgány stoličnej samosprávy oravskej šľachty. Prvú listinu vydanú oravskou stolicou poznáme z roku 1382. Oravská stolica sa skladala pôvodne len z dvoch slúžnovských okresov. Bol to tzv. Horný a Dolný. V roku 1777 sa stolica nanovo rozdelila na štyri slúžnovské okresy: Dolnokubínsky, Oravskopodzámsky, Trstenský  a Námestovský.

V rámci tzv. jozefínskych reforiem cisára Jozefa II. v roku 1785 boli značne zmenené hranice stolíc a ich funkcia zmenou šľachtických stolíc na moderné štátne stolice. Cisár Jozef II. spojil v rámci svojej reorganizácie v roku 1786 Oravskú a Liptovskú stolicu do jedného celku. Ako mnohé iné cisárove reformy i táto sa po jeho smrti pre odpor šľachty skončila neúspechom. V roku 1790 sa samostatnosť Oravskej stolice znovu obnovila a existovala samostatne až do roku 1850.

Od tohto roku a počas celého obdobia Bachovho absolutizmu bola Oravská stolica premenovaná na župu (všetky stolice na Slovensku sa v tom období premenovali na župy) a pripojená k Turčianskej stolici (teraz už župe), čím vznikla Oravsko – turčianska župa. Tento stav trval až do roku 1867, kedy boli hranice žúp zmenené opäť do podoby spred roka 1848, čím teda Oravská župa nadobudla svoju samostatnosť v rámci administratívneho usporiadania. Takéto administratívne členenie ostalo zachované až do roku 1923. Dokonca na tom nezmenilo nič ani vznik Česko – Slovenska v roku 1918, ktoré prevzalo doterajší právny systém a územné a správne usporiadanie.

Po roku 1923 nasledovalo na Orave veľžupné zriadenie s už sformovanými okresmi (trvanie 1923 až 1928). Územie Oravy bolo začlenené do Župy XVII. sú sídlom v Turčianskom Sv. Martine. na území Oravy boli vytvorené tri okresy: Dolný Kubín, Námestovo a Trstená.

V rokoch 1928 – 1939 bolo v Česko–Slovensku župné usporiadanie nahradené krajinským zriadením. Celé územie Slovenska sa nazývalo Slovenská krajina. Okresy na Orave ostali identické s predošlými troma okresmi.

Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) sa Orava opäť dostala pod župné zriadenie (opäť boli zavedené župy ako administratívne jednotky). Jej názov bol Tatranská župa so sídlom v Ružomberku. Na Oravu zasahovali tri okresy: Dolný Kubín, Trstená a Námestovo.

Po skončení vojny sa začali kreovať kraje a okresy (obdobie 1949 – 1960). Územie Oravy patrilo do žilinského kraja a na území sa opätovne vytvorili tri okresy: Dolný Kubín, Námestovo, Trstená.

Po roku 1960 až do roku 1990 Orava spadala pod Stredoslovenský kraj so sídlom v Banskej Bystrici s jediným okresom na území celej Oravy, a to okresom Dolný Kubín.

Počas obdobia rokov 1990 až 1996 bolo územie Oravy jedným okresom – okresom Dolný Kubín, ktorý sa členil na 4 obvody: Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín (po prvýkrát v histórii) a Trstená.

K ďalšej reorganizácii miestnej štátnej správy došlo v roku 1996. Bolo zrušených 121 obvodov a opätovne sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. Orava spadala pod správu Žilinského kraja, na svojom území mala 3 okresy: Námestovo, Dolný Kubín a Tvrdošín. Od roku 2002 sa Žilinský kraj premenoval na Žilinský samosprávny kraj, respektíve vyšší územný celok. Vnútorné členenie Oravy ostalo zachované.

 

Stručná charakteristika jednotlivých obcí Oravského podhradia

 

Oravský Podzámok

Obec Oravský Podzámok leží na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km od Dolného Kubína. Dopravnú polohu obce možno charakterizovať ako uspokojivú vzhľadom k úrovni vybudovaného cestného spojenia. Okrem toho obyvatelia obce môžu využívať miestne autobusové a vlakové dopravné spojenie. Z administratívneho hľadiska je obec začlenená do okresu Dolný Kubín a Žilinského samosprávneho kraja.

Obec Oravský Podzámok patrí medzi historicky najvýznamnejšie sídla na Orave. Jej dejiny sú neoddeliteľne späté s Oravským hradom. Od prvej písomnej zmienky v 13. storočí Oravský hrad a jeho podhradie udávali tempo vývoja na Orave.

Obec sa spočiatku vyvíjala ako podhradie pod Oravským hradom, neskôr najmä od 18. storočia tu nastal veľký stavebný ruch, ktorého výsledkom bol vznik výstavného mestečka. V podhradí sídlil Oravský komposesorát, ktorý vyše 300 rokov vlastnil a spravoval veľkú časť regiónu. Nový impulz pre dejiny podhradia znamenalo vlastníctvo Oravského hradu aj s panstvom rodinou Thurzovcov, ktorí vybudovali v podhradí niekoľko majerov. Jeden z nich sa stal základom Oravského Podzámku.

V obci, resp. na území neskoršej obce sa usadilo množstvo významných osobností z uhorských, československých, ako aj slovenských politických dejín či kultúrnych činiteľov, lesných inžinierov a personálu, ale aj lekárov, umelcov a množstvo anonymných poctivých ľudí, ktorí sa pričinili o rast obce.

Od 1.1.1974 sa súčasťou Oravského Podzámku stala dovtedy samostatná obec Dolná Lehota.

Dolná Lehota sa prvýkrát spomína v písomnom prameni z roku 1420.

Prvá zmienka o obci Oravský Podzámok pochádza z roku 1559, a bola uvádzaná ako Thurzov majetok. Hospodárilo sa tu na Thurzovom majetku, ktorý nepodliehal uhorským správnym úradom ani po zavedení tzv. slúžnovských obvodov po roku 1777. Obec Oravský Podzámok bola zo začiatku samostatná. Podliehala len hradnej vrchnosti a len hrad zamestnával jej občanov. Aj po zriadení obcí v roku 1866 administratívnym nariadením mala obecný úrad ustanovený a platený Oravským komposesorátom. Ten uhrádzal aj obecné výdavky. Richtár nemal praktický žiadnu vonkajšiu právomoc a ani prácu v úrade, lebo administratívne a finančné záležitosti vybavovali príslušní zamestnanci komposesorátu.

Geografická poloha a nadmorská výška spôsobujú, že opisované územie leží prevažne v chladnej oblasti. Územie je bohaté na krásy prírody a je rozmanito členené. Návštevníkom dáva množstvo možností na oddych, športovanie a objavovanie histórie obce.

V obci Oravský Podzámok sa každoročne koná množstvo spoločenských a kultúrnych podujatí pre obyvateľov obce. Sú to aktivity miestneho charakteru, ktoré sú spojené s históriou a zvyklosťami obce. V rámci kultúrnych podujatí každoročne organizujeme stavanie mája, deň detí, deň matiek, Deň Oravského Podzámku, fašiangové zábavy. Centrom kultúrneho života je obecný kultúrny dom, kde sa organizujú rozličné kultúrna podujatia. Na organizácií spoločenského života sa podieľa aj obecná samospráva nielen formou poskytovania obecných priestorov pre kultúrne vyžitie obyvateľstva, ale taktiež spolupodieľaním sa na organizovaní kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Spoločenský a kultúrny život sa v obci rozvíja pôsobením viacerých záujmových združení, spolkov a organizovaním kultúrnych podujatí a akcií.

Obec Oravský Podzámok má na svojom území výrazné aktivity a atraktivity, ktoré tvoria potenciál pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. Charakter krajiny a prírodné podmienky smerujú rozvoj cestovného ruchu predovšetkým na horskú, vidiecku turistiku a zimné športy ale aj na splavy či už na pltiach alebo raftoch, prípadne iných lodiach počas letných mesiacov.

Osobitnú skupinu tvoria pamiatky ľudovej architektúry a archeologické lokality. Národnou kultúrnou pamiatkou je Oravský hrad nachádzajúci sa priamo v obci. Možno konštatovať, že Oravský Podzámok sa nachádza priamo pod Oravským hradom.

 

Oravský Podzámok – miestna časť Dolná Lehota

Prvá písomná zmienka o existencii obce Dolná Lehota s nachádza v listine z roku 1420. Touto listinou vtedajší uhorský palatín Mikuláš Gara prikázal konventu Panny Márie v Turci, aby z titulu zálohu uviedol do držby Oravy vdovu po Stiborovi zo Stiboríc, Dobrochu spolu s jej synom Stiborom z Beckova. V uvedenej listine sa spomína dedina „Nowa Lehotha“ – Lehôtka, ktorá patrila k Oravskému hradu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam môžeme predpokladať, že obec vznikla niekedy v 2. polovici 14. storočia a vytvorila sa z pôvodných hospodárskych domov, nachádzajúcich sa na majetkoch v bezprostrednej blízkosti Oravského hradu. Obyvatelia tu žijúci patrili k služobnému personálu hradu a tvorili ich predovšetkým strážnici, šafári, poslovia a rôzni dvorní služobníci. Andrej Kavuljak uvádza, že po svojom vzniku bola dedina oslobodená od povinných robôt, furmaniek, rúbania dreva, stavebných prác, od obrábania pôdy a rôznych poplatkov. Dedina mala úľavu či lehotu od odovzdania predpísaných panských povinností, a preto sa aj nazývala Lehotou.

V písomných prameňoch sa dedina uvádzala ako „villa Nowa Lehotha“ (r. 1420), po rozdelení ako „Lehota Nysny“ (r. 1547), „Kis Lehota“ (r. 1598, 1715), „Kys Lehota“ (r. 1604), „Kiss Lehota“ (r.1619), „Infer Lehota“ (r. 1729), „Lehota“ (r. 1763), „Lehotka“ (r. 1770), „Lehuotka“ (r. 1769, 1772, 1805), „Alsó Lehota“ (r. 1819). V súčasnosti je oficiálny názov dediny Dolná Lehota a od roku 1974 tvorí už súčasť obce Oravský Podzámok.

V roku 1547, v urbári Oravského hradného panstva sa už stretávame s dvoma Lehotami, Hornou a Dolnou, a teda niekedy pred spomínaným rokom sa pôvodná jedna dedina rozdelila a vyvíjala už ako dve samostatné lokality.

Od svojho vzniku bola dedina Dolná Lehota súčasťou majetku pod správou Oravského hradného panstva.

 

Horná Lehota

Vznik obce Horná Lehota sa datuje pred prvou priamou písomnou zmienkou o jej existencii, kde sa v roku 1420 spomína Lehota patriaca k Oravského hradu. Medzníkom vo vývoji Hornej Lehoty bol príchod šľachtica Jána Abaffyho na Oravu, ktorého Fraňo Thurzo prijal za kapitána Oravského hradu. Neskôr, v roku 1582 mu za verné služby dal do vlastníctva Hornú Lehotu. Koncom 16. storočia rodina Abaffyovcov dala v obci postaviť tri kaštiele, z ktorých sa doposiaľ zachovali dva, vedené ako národné kultúrne pamiatky. Väčšina Abaffyovcov mala právnické vzdelanie a pracovali v službách Oravskej župy alebo Oravského komposesorátu ako správcovia panstva. Od roku 1892 začal tento rod rozpredávať veľkostatok, až nakoniec, keď po roku 1918 stratili šľachtické tituly, v roku 1921 z dediny úplne odišli. Predtým, v roku 1837, uzavreli s obyvateľmi obce urbárnu zmluvu, neskôr svoj majetok predal urbárnikom z Hruštína, Vaňovky a Pribiša. Časť chotára obce dostali do užívania urbárnici zo Sedliackej Dubovej. Od roku 1918 obec začala písať svoje nové samostatné dejiny.

Obec Horná Lehota patrí podľa administratívneho členenia do okresu Dolný Kubín, ktorý je súčasťou Žilinského kraja. Nachádza sa v údolí rieky Oravy obklopený prekrásnymi pohoriami Oravskou Magurou a Oravskou vrchovinou asi 14 km severovýchodne od Dolného Kubína a 26 km od Trstenej – najbližšieho hraničného priechodu do Poľska.

Obec leží na širokej riečnej terase Oravy v nadmorskej výške v strede obce 515 m n. m. Údolie rieky je modelované eróznou činnosťou prívalových vôd. Cez obec preteká rieka Orava.

Kataster Hornej Lehoty je značne členitý. Vo výškovom rozpätí 515 – 1050 m n. m. má vrchovinný až hornatinný povrch a orograficky prináleží do Oravskej Magury a Oravskej vrchoviny.

Intravilánom obce vedie cesta 1. triedy, ktorá je súčasťou hlavnej dopravnej tepny z juhu na sever Európy. Obec susedí s obcami Sedliacka Dubová a Dolná Lehota, ktorá je miestnou časťou obce Oravský Podzámok. Spomedzi zaujímavostí obce možno spomenúť pamätnú izbu Sama Chalupku, hrob Sama Chalupku, zvonicu, dva zrekonštruované kaštiele (horný – renesančno barokový a dolný kaštieľ – renesančný), nedávno zrekonštruovaný kostolík, vhodná poloha pre realizáciu splavov na raftoch, prípadne pltiach.

 

Sedliacka Dubová

Obec Sedliacka Dubová leží na severe Žilinského kraja, v okrese Dolný Kubín neďaleko Oravského hradu.
Prvá písomná zmienka o obci je zachovaná z roku 1397. Prvé stopy, ktoré v chotári dnešnej Sedliackej Dubovej zanechal človek pochádzajú z praveku. Praveké osídlenie (sídlisko Halštatskej kultúry) sa nachádzalo na vyvýšenine, severovýchodne od obce – Na Hrádku, vedľa dnešných zrúcanín niekdajšieho kostola. Toto osídlenie slúžilo možno polovojenskej zložke a malo za úlohu poskytovať bezpečie obyvateľom osady. Zánik tohto opevnenia sa datuje pravdepodobne na 3. až 2. storočie pred n. l. Sedliacka Dubová, označovaná v starých listinách ako Dubova Colonorum, Paraszt Dubova, patrí medzi najstaršie obce na Orave. V 14. storočí bola Sedliacka Dubová významným kultovým strediskom, pravdepodobne vďaka návšteve pápežského legáta. V roku 1333 sa na Orave evidovali 2 fary, na Oravskom hrade a v Tvrdošíne. Okolo roku 1370 zanikla hradná fara, vytvorili sa nové a medzi nimi aj v Sedliackej Dubovej. Prvá zmienka o fare v Sedliackej Dubovej je z roku 1397, čo sa považuje aj za prvú písomnú zmienku o samotnej obci. Jednou z hospodárskych výhod obce je, že cez ňu prechádza cesta E77 (cesta I. triedy s medzinárodným významom). V roku 2009 sa stala obec Sedliacka Dubová najkrajšou obcou Slovenska. V roku 2011 a 2012 vyhrala v kategórií obce v „Súťaži o najkrajšie mesto a obec Slovenska“ opäť 1. miesto.

Za najväčšiu historickú pamiatku možno označiť pozostatky vyššie spomínaného osídlenia a dnes už zrúcaninu pôvodného kostolíka, ktorý stál nad obcou na mieste zaniknutého osídlenia nepretržite od roku 1397 (nazývaný aj kostol na Žiari). Tento kostol bol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi. Od svojej výstavby prešiel niekoľko krát rozsiahlou prestavbou. Avšak v rokoch 1880 až 1886 v obci postavili nový neogotický kostol v dedine a kostol na Žiari začal výrazne upadať (jeho význam začal upadať už od roku 1787 hlavne z dôvodu jeho polohy vysoko na kopci). V starom kostole na znak opustenia kostola demontovali a uskladnili barokový oltár, strhli strechu a príroda dokonala dielo skazy. V súčasnosti od roku 1998 prebiehajú aktivity na jeho opätovnú záchranu (v rámci aktivít občianskeho združenia DUBOVA COLONORUM), no tie sa dejú len na úrovni dobrovoľníctva, chýba organizovaná a hlavne finančná podpora tohto unikátneho miesta Oravského podhradia.

 

Dlhá nad Oravou

Územie obce Dlhá nad Oravou patrí v rámci Žilinského kraja do okresu Dolný Kubín. Obec leží v doline rieky Orava a prechádza ňou cesta I/59 (E77) od Trstenej smerom cez Dolný Kubín.

Dlhá nad Oravou sa prvýkrát spomína ako „villa Dluha Luka“ v listine palatína Mikuláša z Góry z roku 1420. Vtedy patrila s mnohými inými mestečkami a obcami panstvu Oravského hradu. Až do 16. storočia uvádza spoločne so Sedliackou Dubovou a až v  roku 1593 sa prvýkrát spomína samostatne.

Územie dlhánskeho chotára patrí do systému pohorí Západných Karpát a zasahuje do troch horopisných jednotiek:  do Oravskej Magury na severe, do Oravskej vrchoviny (stredná a južná časť katastra) a Skorušinských vrchov v juhovýchodnej časti. Takmer celá plocha chotára má charakter vrchoviny.  Masív Oravskej Magury je budovaný predovšetkým pieskovcami a ílmi. Povrch je pokrytý hustými lesmi, kde prevažuje smrek a buk lesný. Najvyšším vrchom v dlžianskom katastri je Prípor  (1105,8 m n. m.), ďalej sem patrí Bučina (894 m n. m.) a Poľany (881,8 m n. m.) Vysoký Grúň (848,7 m n. m.), Ostrý Vrch (808,5 m n. m.). Vysoký Grúň (848,7 m n. m.), Ostrý Vrch (808,5 m n m.), Banský (752 m n. m.), Osičiny (763,1 m n m.) a Kálaný (852,7 m n. m.) patria do celku  Oravská vrchoviny a z obdobia starších treťohôr  je Turínok (1003,5 m n. m.) a Lysec (943,6 m n. m.), ktoré patria do Skorušinských vrchov. Rozloha katastrálneho územia je 2 431 ha.

Časť samotnej obce Dlhá nad Oravou leží na riečnej nive v údolí rieky Orava na severovýchodnej časti Oravskej vrchoviny, ktorá sa rozprestiera po oboch stranách rieky Orava. Nájdeme tu aj najnižšie položené miesto obce na riečnej nive, neďaleko sútoku Chlebnického potoka do rieky Oravy (525 m n. m.).

V katastri je niekoľko geologicky zaujímavých úkazov. V severnej časti sa nachádza krasová jaskyňa ľudovo nazývaná Kozia diera. V južnej časti chotára v odkryvoch bradiel, vo vrstvách vápencov a v horninách bradlového obalu sa nachádzajú početné fosílie (skameneliny) živočíchov, ktoré tu žili v mori v období druhohôr (cca pred 200 mil. rokov). V katastrálnom území Dlhej nad Oravou, na lokalite „Makovisko – Ivanovo“, asi 2,5 km na sever od obce, sa nachádza aj minerálny prameň.

Zaujímavý prírodný ráz, s pekným lesným porastom, ktorý nie je ohrozovaný priemyselnou výrobou a tiež dobrými klimatickými podmienkami vytvárajú výborné prostredie pre rozvoj vidieckeho turizmu a rodinné rekreácie.

Intravilán obce Dlhá nad Oravou poskytuje podmienky na rozvoj chalupárenia a ubytovania v súkromí so zázemím nenáročnej turistiky. Okolie obce predstavuje zmiešaná krajina, ktorá na juhu zasahuje do Chočských vrchov a na severe do Oravskej Magury.

Z hľadiska rekreácie je zaujímavý priestor tzv. Magury. Je to oblasť v časti Oravskej Magury, kde z obce vedie čiastočne upravená komunikácia. Oblasť je veľmi vhodná na rekreačné športy ako turistiku, cyklistiku a bežecké lyžovanie.

V obci sa nachádza jedna ubytovňa Agrodružstva Dlhá s kapacitou cca 70 lôžok spolu s jazdeckým areálom Húsť, kde si môžu návštevníci zajazdiť na koni, či nechať sa previezť na koči.

Obec Dlhá nad Oravou má veľmi dobré predpoklady na rozvoj vidieckeho turizmu spojeného s agroturistikou a ekorekreáciou.

V obci vychádzajú štvrťročne noviny s názvom Dlhánske zvesti. O ich vydávaní rozhodlo obecné zastupiteľstvo a ich cieľom je poskytovať občanom neskreslené informácie z prvej ruky o celkovom dianí v obci, uverejňovať výstupy zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, informácie zo Základnej školy  s materskou školou, ako aj z ostatných spoločenských organizácií, inštitúcií a podnikateľských subjektov. Dlhánske zvesti si môžu občania pozrieť aj na internetovej stránke obce Dlhá nad Oravou.

Obec Dlhá nad Oravou má partnerov aj v zahraničí. V českej republike je to obec Velká Polom a v Poľsku Gmina Dobra.

 

Krivá

Obec Krivá sa nachádza v najvýchodnejšej časti okresu Dolný Kubín – je hraničnou obcou okresu, jej kataster susedí s obcou Podbiel v námestovskom okrese. Obec sa nachádza v nadmorskej výške 545 m n. m. na úpätí Oravskej vrchoviny. Obcou preteká Krivský potok, ktorý v blízkosti obce ústi do rieky Orava. Obcou prechádza dôležitá cesta prvej triedy medzinárodného významu číslo 59 – E77, ktorá je v súčasnosti extrémne vyťažená ako osobnou, tak aj nákladnou dopravou. V blízkosti obce taktiež vedie regionálna železničná trať z Kraľovian do Trstenej, ktorá má v Krivej zastávku.

Tak ako i iné oravské obce nemá obec Krivá pevný jednotný dátum vzniku, pretože vznikala postupne, ale pre zjednodušenie bol prijatý dátum prvej písomnej zbierky – v tomto prípade je to rok 1550 a potom následne rok 1575. Niektorí miestny znalci dejín Krivej sa domnievajú, že počiatky obce sú spojené s lokalitou Majer (je tu aj osadená pamätná tabuľa). Z korešpondencie Juraja Thurzu so svojou manželkou sa dozvedáme o návštevách majera Krivá Jurajom Thurzom. V roku 1575 sa spomínajú valasi čo potvrdzuje, že títo mali v Krivej svoju komunitu, svoje salaše a časť chotára bola využívaná panstvom, kde bol panský majer. Keďže vieme, že poddaní žijúci v povodí rieky Oravy povinne odovzdávali pre hradnú kuchyňu aj ryby, môžeme predpokladať, že takéto rybníky slúžili na sústreďovanie ulovených rýb.

V roku 1926 tu bol postavený súčasný kostol v novorománskom slohu. V roku 1925 bol v obci založený Dobrovoľný hasičský spolok, oficiálne zapísaný v roku 1928. Na konci druhej svetovej vojny 3. apríla 1945 do dediny vstúpili vojaci Červenej armády – čím bola oslobodená od fašistických okupantov. 20. februára 1960 tu založili JRD (jednotné roľnícke družstvo).

 

Chlebnice

Obec Chlebnice sa nachádza na juhovýchodnej hranici okresu Dolný Kubín. Z juhozápadu susedí obec s katastrom obce Malatiná, zo západu s katastrom Pribiš, zo severozápadu z Hornou Lehotou a Sedliackou Dubovou, zo severu s katastrom Dlhej nad Oravou a zo severovýchodu s Krivou. V úseku od Mlynovej po Cengárku hraničí s Liptovom. Z východu je to obec Malé Borové a z juhovýchodu kataster Veľkého Borového. Kataster Chlebníc má rozlohu 25,3 km2. Najnižšie miesto je 560 m n. m. (sútok Chlebnického a Klepetovho potoka v Lúžku) a najvyššie 1138 m n. m. (Cengálka zvaná aj Blato). Výškový rozdiel chotára je cca 600 m, čo poukazuje na veľkú členitosť terénu.

Z geologického hľadiska patrí celý kataster obce do podtatranskej skupiny vnútrokarpatského flyšového pásma. Na väčšine územia sa vyskytujú tzv. zuberecké súvrstvia v typickom flyšovom vývoji. Okolie Chlebníc je veľmi členité. Plochý, rovinatý terén je veľmi málo rozšírený. Nachádzame ho najmä pozdĺž vodných tokov a na plochých hrebeňoch v strednej časti katastra obce. Chlebnice ležia na dne kotliny s členitým dnom, ktorá vznikla eróziou Chlebnického pokoka a jeho prítokov v mäkkých flyšových ílovcoch. Na základe súčasného geomorfologického členenia sa chlebnický kataster nachádza v Alpsko-himalájskej sústave, podsústave Karpaty, provincii Západné Karpaty a v subprovincii vonkajšie Západné Karpaty. Podstatná časť katastra Chlebníc sa nachádza v oblasti Stredné Beskydy, v celku Oravská vrchovina.

Zachované písomné pramene potvrdzujú existenciu Chlebníc v polovici 16. storočia. Obec vznikla pred príchodom Fraňa Thurzu na Oravu, pred rokom 1556. Doterajšie archeologické nálezy v bezprostrednej blízkosti obce (Pucov, Podbiel, Pribiš, Or. Podzámok) potvrdzujú, že praveký človek dobre poznal okolie dnešných Chlebníc, o čom svedčí aj časť obce, pod názvom Žiar, v ktorej mohlo byť jeho kultovné miesto.

Obec Chlebnice sa v písomných prameňoch prvý raz spomína v roku 1554 ako „Chlewnica“, valašská osada. V roku 1358 sa Chlewnica ešte nespomína ako dedina. Chlewnica ako „dedina Walachi Arvensis“ sa spomína až v r. 1564.

Z cirkevných materiálov zo 16. storočia sa dozvedáme že sa názov obce menil. Najprv je známa ako „Chlewnicza“, „Chlevnicz“, roku 1604 však už „Chlebnicz“. Takto sa Chlebnice prvý raz dostali do hradného zoznamu.

V minulosti sa v obci nachádzalo až 5 mlynov. V súčasnosti však nie je zachovaný ani jeden z nich.

Chlebnice sú územím s priaznivými prírodnými podmienkami na celoročnú rekreáciu a sezónnu rekreáciu (kataster sa nachádza v Oravskej vrchovine a Skorušinských vrchoch, je tu blízkosť Roháčov, Oravskej Magury, Chočských vrchov, Prosieckej a Kvačianskej doliny a pod.). Návštevník môže vyskúšať zjazdové a bežecké lyžovanie, letnú aj zimnú turistiku, cykloturistiku (6 neznačených cyklistických trás a 1 značená cyklotrasa) , rekreáciu, agroturistiku, takisto aj niektoré druhy extrémnych športov, akými sú napríklad paragliding. Najväčší potenciál tu má agroturistika a vidiecky cestovný ruch, ktoré nie sú v súčasnosti využité.

Na rozdiel od prírodných predpokladov, kultúrno – historické atraktivity neponúkajú až takú vysokú možnosť vyžitia v okolí. Priamo v obci sa nenachádzajú žiadne kultúrno – historické pamiatky, ktoré by mali vyšší spoločenský význam a plnili by funkciu kultúrno – historických predpokladov určených na rozvíjanie cestovného ruchu v území. To isté možno konštatovať aj o materiálno – technickej základni ako o jednej zo zložiek realizačných predpokladov rozvoja cestovného ruchu v území, ktorá je veľmi slabá až žiadna. To znamená, že sa tu nachádza minimum ubytovacích, stravovacích zariadení, zariadení na zabezpečovanie doplnkových služieb v cestovnom ruchu. Obec sa môže pochváliť dostatočným množstvom kultúrnych a športových podujatí. Avšak minimum týchto podujatí má vyšší význam, ktorý by prilákal väčšie množstvo turistov alebo návštevníkov všeobecne.

Zaujímavosťou katastra obce je minerálny prameň (ide o studňu viazanú na flyšové zuberecké súvrstvia. Je málo výdatný s teplotou okolo 10 °C, slabo zásaditej reakcie (pH 7,6), s mineralizáciou 0,63 g/l a s obsahom CO2 42,9 mg/l a H2S od 0,0 do 3,16 mg/l) a jaskyňa Hunkovo (jaskyňa vznikla tektonickými poruchami, posúvaním horniny a rozostupovaním jej dvoch priliehajúcich častí. Nachádza sa od hranice s Liptovom, od Malatinej smerom k Chlebniciam po hrebeni).

 

Medzibrodie nad Oravou

Obec Medzibrodie nad Oravou sa nachádza  v mieste sútoku rieky Oravy a Pucovského potoka, vo vytvorenej prirodzenej ochrane meandra rieky s prítokmi, masívu Kubínskej hole s predhorím zo Severozápadnej strany a členitými kopcami Oravskej vrchoviny z ostatných strán.

V rámci Vonkajších Západných Karpát sa územie Medzibrodia orograficky začleňuje do oblasti Stredných Beskýd, celku Oravskej Vrchoviny. Katastrálne územie sa rozprestiera po obidvoch stranách rieky Oravy, má rozlohu 658 ha a hraničí s katastrálnymi územiami Bzín, Kňažej, Oravského Podzámku, Pribiša a Pucova. Hoci väčšia časť územia je v nadmorskej výške  500-600 m n. m., vymedzujú toto územie aj podstatne vyššie končiare ako napríklad na severnej až severovýchodnej strane Kýčera (806 m n. m.) a Turíkov žiar, t.j. Žiar (851 m n. m.) a na juhovýchodnej strane Čelo (718 m n. m.).

Obec bola osídlená už v praveku. Nachádzalo sa tu halštatské sídlisko – Hrádok. Najstaršia zmienka o obci je z roku 1357 a spomína sa ako poddanská obec oravského panstva, keď užívala valaské právo. Obec spravovali dediční richtári. V daňových súpisoch z roku 1547 sa osada spomína pod menom „Meczybrogh“. Žilo tu osem valachov a traja želiari. Výsadnú listinu oravských valachov prepísal a potvrdil kráľ Ferdinand I. V roku 1624 mala asi 110 obyvateľov. Za kuruckých vojen osada spustla.

Obec Medzibrodie nad Oravou nedisponuje až tak výrazne aktívnym prírodným prostredím. Nezachovali sa ani fragmenty hodnotnej urbanistickej a architektonickej štruktúry pôvodnej zástavby. V zmysle rajonizácie cestovného ruchu je obec vo väzbe na  samotné okresné mesto Dolný Kubín a stredisko cestovného ruchu Kubínska hoľa. Intravilán obce nie je v kategorizácii rekreačných obcí. Obyvatelia väčšinou pracujú v okolitých priemyselných podnikoch. Niektorí sa zaoberajú aj poľnohospodárstvom a to najmä chovom hovädzieho dobytka. Rozvíja sa tu tiež ľudová architektúra – tkanie kobercov, pletenie košíkov z vŕbového prútia a drevorezbárstvo. Obnovuje sa tiež výroba osiel.

 

Pribiš

Obec Pribiš sa nachádza v okrese Dolný Kubín, v bezprostrednej blízkosti obce Oravský Podzámok, s ktorým ho spája Pribíšska dolina. Reliéf je značne členitý a lesnatý, čo má za následok miernu izoláciu obce v porovnaní s ostatnými obcami Oravského podhradia. Preberá funkciu akéhosi satelitu obce Oravský Podzámok.

Osada vznikla pred príchodom Františka Thurza na Oravu. Prvá historická zmienka je z roku 1567. Uvádza sa tu novozriadená osada „Prybiss“, ktorej obyvatelia neplatili zemepánovi žiadne dávky a ani nerobotovali. Svoje domy stavali v pustých a veľmi hustých lesoch. Obyvatelia obce sa v minulosti živili roľníctvom, chovom oviec a dobytka. Obzvlášť dobre sa tu darilo pestovateľom mrkvy, pôda tu je pre mrkvu obzvlášť vhodná. Práve z tohto dôvodu dnes obyvateľov Pribiša prezývajú „mrkvári“. V obci sa nachádza katolícky barokový kostol sv. Kataríny, postavený v roku 1780.

 

Pokryváč

Pokryváč je jedna z najmenších obcí na Slovensku, situovaná v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín. Leží v údolí Chočských vrchov a Oravskej vrchoviny. Je koncovou obcou smerom od Medzibrodia nad Oravou a Pucova. Cesta III/05921 síce pokračuje ďalej z Pokryváča smerom na Osádku, no tá ma mimo obce charakter skôr spevnenej poľnej cesty a je v nevyhovujúcom technickom stave, využívaná miestnymi skôr len ako skratka medzi obcami Osádka a Pokryváč. Obec vznikla počas prvej valašskej kolonizácie. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1593.  Za jej  zakladateľa sa považuje valach Ďurkovič zo  Bzín. Pomenovania, ktoré sa s ňou spájajú – Rástočná, Nová Osada ( 1596), či názov Pokryvwacz (1598). Kurucké vojny obec spustošili.  V chotári bolo veľa pieskovca a to zabezpečilo ďalší zdroj obživy – kamenárstvo – popri tradičnom plátenníctve a roľníctve. Nepriaznivé polohové podmienky boli obyvateľstvu aj na úžitok, lebo boli oslobodení od platenia poddanských dávok. V roku 1933 obec kompletne vyhorela.

Potenciál rozvoja je možný hlavne v oblasti cykloturistiky, zberu lesných plodov, bežeckého lyžovania a nenáročnejších výletov do prírody.

 

Malatiná

Obec je administratívne začlenená do okresu Dolný Kubín a Žilinského samosprávneho kraja. Obec sa rozprestiera v dolnej časti Oravy na rozhraní Oravy a Liptova. Obec leží v Malatinskom údolí. Geomorfologicky je územie obce súčasťou Oravskej vrchoviny, Podtatranskej brázdy a čiastočne Chočských vrchov. Kvalita ovzdušia je vynikajúca.

Dedina vznikla na obchodnej ceste z Liptova na Oravu, po ktorej sa vozila soľ a iné tovary z Poľska. Leží na severnom svahu Chočských vrchov v nadmorskej výške 803 m n. m. Miestny potok Sestrč sa vlieva do Liptovskej Mary.

Roku 1313 sa spomína ako Malocharyta (Malotha – réte, t. j. Malotova lúka), kedy bola vlastníctvom liptovských zemanov. Od roku 1319 bola dedina zemianska. Dlhé obdobia sa viedli spory či obec patrí do Oravskej alebo Liptovskej župy. Neoddeliteľnou súčasťou tak v minulosti ako aj dnes je ľudová výroba plátna a kobercov. Podmienky obce na kultúrno-spoločenské akcie sú veľmi vhodné aj vzhľadom na bohatú históriu pastierskej (valašskej) kultúry. Obec podporuje veľa kultúrnych a športových tradícií. V obci sa pravidelne konajú v letných mesiacoch Dní tradičnej kultúry Bačovské dni s prezentáciou minulosti a súčasnosti valašskej kultúry (mimo kultúrnych a spoločenských akcií organizovaných celoročne na Oravskom hrade sú Bačovské dni najväčším kultúrnym a spoločenským podujatím Oravského podhradia). Kultúrne a spoločenské akcie umocňuje aj amfiteáter, ktorým obec disponuje.

Fenoménom obce je tradičné tkanie kobercov (podľa zdroja až 80 % domácností). Tejto činnosti sa venujú obyvatelia na rôznej úrovni (väčší podnikatelia, živnostníci). Vzhľadom na pastiersku tradíciu a polohu obce ďalšou reprezentatívnou činnosťou je výroba tradičných syrových špecialít (korbáčiky, bryndza, oštiepky,…). v minulosti existovali 3 salaše. Vzhľadom na polohu obce možno predpokladať ekonomický rozvoj v oblasti služieb (turistika, agroturistika, ubytovanie, bežecké lyžovanie…).

 

 

1.3 Geografická charakteristika

 

Geologický vývoj, geomorfologické členenie a geomorfologická stavba

Geologický a geomorfologický vývoj (ako aj geomorfologické členenie – tabuľka č. 1) opisovaného územia je veľmi zložitý. Začiatkom štvrtohôr nastali veľké zmeny v podnebí zemského povrchu. Silné ochladenie klímy viedlo ku vzniku ľadových dôb. V severnej a strednej Európe existoval rozsiahly ľadovcový štít, ktorý v čase najväčšieho rozsahu siahal zo Škandinávie až k severnému úpätiu Karpát a Sudet. Opisovaná oblasť ležala vtedy v tzv. priľadovcovej (periglaciálnej) zóne, kde vládlo studené tundrové podnebie. V krátkych letných obdobiach sa horské potoky menili na mocné prívalové toky a z dolín vynášali materiál. Pri vyústení potokov do Oravskej kotliny sa so zmenšením spádu zmenšila aj unášacia sila vody a materiál sa ukladal. Vznikli tak náplavové kužele. Zvlášť výrazný je náplavový kužeľ v Oravskej kotline. Väčšie toky, ako Orava, ukladali materiál na dne svojich dolín v podobe širokých aluviálnych nív. V medziľadových dobách mali rieky menej materiálu, ale zato väčšiu eróznu energiu, takže rozrezali a odniesli materiál, ktorý uložili v ľadových dobách. Tým sa sformovali riečne terasy. Pozdĺž rieky Oravy sa v pleistocéne vytvorilo niekoľko terasových stupňov. Najzreteľnejšie sú vo výške 4-10, 20, 70 až 80 m nad nivou Oravy. V mladších štvrtohorách sa na modelovaní a pretváraní povrchu i naďalej podieľala významnou mierou tečúca voda a povrchové toky si neustále prehlbovali svoje korytá. Okrem nej to bola erózia pôdy, najmä zosuny a vôbec procesy svahovej modelácie, ktoré sú veľmi časté vo flyšovej časti opisovanej oblasti. Čím ďalej, tým väčšiu reliéfotvornú úlohu v súčasnosti zohráva človek a v posledných desaťročiach stojí medzi reliéfotvornými činiteľmi na prvom mieste.

Tabuľka 1: Geomorfologické členenie územia Oravského podhradia

Sústava Podsústava Provincia Subprovincia Oblasť Celok
Alpsko – Himalájska Karpaty Západné Karpaty Vonkajšie Západné Karpaty Stredné Beskydy Oravská vrchovina, Oravská Magura
Podhôľno – magurská oblasť Skorušinské vrchy, Podtatranská brázda
Vnútorné Západné Karpaty Fatransko – tatranská oblasť Malá Fatra, Chočské vrchy

Zdroj: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR, 1986 Atlas krajiny SR, 2002

 

Geomorfologická skladba opisovaného územia je členitá, o čom svedčí aj výškové rozpätie 500 – 1 186 m n. m. Najvyšší bod územia sa nachádza v katastri obce Krivá a je ním kóta Kopec v juhovýchodnej časti katastra s nadmorskou výškou 1 251 m n. m. a najnižší bod sa nachádza v nadmorskej výške 500 m n. m. v koryte rieky Orava v obci Oravský Podzámok – Široká. Orientácia reliéfu je v opisovanom území prevažne severozápad – juhovýchod, sklonitosť svahov územia sa pohybuje v rozmedzí od 2,6° do 21,0°; vo vrcholových častiach Oravskej Magury je to viac ako 21,0°. Pokiaľ sledujeme horizontálnu členitosť, tak môžeme konštatovať, že záujmové územie sa člení nasledovne: roviny, pahorkatiny, vrchoviny a nižšie hornatiny. Roviny sa vertikálne členia na nerozčlenené roviny; pahorkatiny sa vertikálne členia na mierne členité a stredne členité; vrchoviny sa vertikálne členia na veľmi silne členité vrchoviny; nižšie hornatiny sa členia na stredne členité, silne členité. V území sa takisto nachádzajú vrcholové chrbty (hrebeň v Oravskej Magure), ale aj eliptické kopy (v Oravskej vrchovine), široké chrbty (taktiež v Oravskej vrchovine) a zrázy (v Oravskej Magure), normálne a úzke úžľabia.

 

Klimageografická charakteristika

Jedným zo znakov podnebia opisovaného územia je jeho vnútrozemský charakter, pre ktorý sú typické veľké rozdiely teploty v januári a v júli. Veľká členitosť reliéfu v území spôsobuje v zimných mesiacoch vznik teplotných zvratov – inverzií. Inverzia vzniká tak, že ťažší studený vzduch vypĺňa často i niekoľko dní kotliny a doliny a podmieňuje vznik hmlistého mrazivého počasia, zatiaľ čo vo vyšších polohách môže byť jasné a teplejšie počasie.

Geografická poloha a nadmorská výška spôsobujú, že opisované územie leží v dvoch klimatických oblastiach:

  1. mierne teplá oblasť s mierne teplým, veľmi vlhkým vrchovinovým okrskom (teplota v júli viac ako16°C) – súčasťou tohto okrsku je povodie rieky Orava,
  2. chladná oblasť s okrskom mierne chladným (s teplotami v júli pohybujúcimi sa od 12°C do 16°C) – tento okrsok zaberá prakticky celú časť sledovaného územia, okrsok chladný horský (v júli sa pohybujú teploty od 10°C do 12°C), ktorý zaberá hrebeň Oravskej Magury) a okrsok studený horský (v júli sa pohybuje teplota do 10 °C).

 

Hydrogeografická charakteristika

Do povrchových vôd môžeme zaradiť tečúce a stojaté vody. Medzi tečúce vody v území patrí rieka Orava so svojimi prítokmi (v území sú to významnejšie prítoky Pucov, Racibor, Račová, Pribiš, Chlebnický potok, Dubový potok, Dlžiansky Cickov, Krivský potok).

Na území sa nenachádzajú žiadne väčšie vodné plochy stojatých vôd. Pokiaľ sledujeme výdatnosť a výskyt podzemných vôd vhodných na geotermálne využitie oravského potenciálu, tak môžeme konštatovať, že oblasť je chudobná na geotermálnu energiu v porovnaní s inými oblasťami Slovenska. Na minerálne vody je sledované územie v porovnaní s ostatnými územiami Slovenska relatívne bohaté, no ich význam je len lokálny, pretože majú malú výdatnosť a ich existencia závisí do značnej miery klimatickým pomerom a antropogénnych vplyvov v území (rôzne vajcovky, kyselky, sírnaté pramene s malým, lokálnym významom). Najznámejší minerálny prameň sa nachádza v obci Chlebnice.

 

Pedogeografická charakteristika

V území sa nachádzajú nasledovné pôdne typy: fluvizem, kambizem rendzina a pseudoglej. Tieto pôdy nemajú z poľnohospodárskeho hľadiska veľký význam, sú však dôležitým akumulátorom zrážkovej vody. Pokiaľ sledujeme zrnitostné frakcie pôd (čiže pôdne druhy), tak územie je zastúpené týmito druhmi: hlinité pôdy (stredne ťažké pôdy) a ílovito hlinité pôdy (ťažké pôdy).

 

Ochrana prírody a krajiny

Ochrana prírody znamená zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života v regióne, vytváranie podmienok na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Ochrana životného prostredia a prírody zvyšuje kultúrny a turistický potenciál územia, čo má za následok prílev turistov nielen do chráneného územia ale aj do širšieho okolia (ubytovanie, stravovanie, cykloturistika…)

Veľkoplošné chránené územia: Do sledovaného územia nezasahujú žiadne veľkoplošné chránené územia, no celé záujmové územie leží prakticky na hranici TANAP-u, CHKO Horná Orava, Národného park Malá Fatra.

Maloplošné chránené územia: V opisovanom území sa nachádzajú nasledovné maloplošné chránené územia (tabuľka č. 2).

 

Tabuľka 2: Maloplošné chránené územia na území Oravského podhradia

Kategória Názov
CHA Rieka Orava
PR
NPR
PP
NPP Oravské hradné bralo

Zdroj: ŠOP SR, vlastné spracovanie, 2015

 

NATURA 2000

Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: osobitne chránené územia – vyhlasované na základe smernice o vtákoch – v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia; osobitné územia ochrany – vyhlasované na základe smernice o biotopoch – v národnej legislatíve: územia európskeho významu. NATURA 2000 predstavuje doposiaľ najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu prírody vo svete (http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=3&lang=sk). V území sa nachádzajú nasledovné lokality NATURA 2000 (tabuľka č.3).

 

Tabuľka 3: Lokality NATURA 2000 v území Oravského podhradia

Kategória Názov lokality NATURA 2000
Územia európskeho významu (ÚEV) Prosečné, Orava
Chránené vtáčie územia (CHVÚ) Malá Fatra

Zdroj: ŠOP SR, vlastné spracovanie, 2015

 

Chránené stromy: Do maloplošnej ochrany možno zahrnúť aj chránené stromy, ktoré majú určitú historickú alebo kultúrnu hodnotu a zaslúžia si osobitný prístup v rámci ochrany prírody. V sledovanom území sa nachádzajú nasledovné chránené stromy (tabuľka č. 4).

 

Tabuľka 4: Chránené stromy na území Oravského podhradia

Obec Druh stromu
Dlhá nad Oravou Lipa oproti budove kultúrneho strediska
Chlebnice Smrekovec na cintoríne
Krivá Tuja pri dome č. 72
Pokryváč Lipa na cintoríne

Zdroj: ŠOP SR, vlastné spracovanie, 2015

 

1.4 Demografia a trh práce

 

Demografické ukazovatele sú významným prvkom v analýze procesov určitého územia. Dokážu nám dať výborný pohľad na endogénne procesy, ktoré sa dejú vo vnútri opisovaného územia a ktoré sú zodpovedné za smerovanie, vývoj a budúce napredovanie regiónu. Na základe nich možno predikovať a pripraviť sa na scenáre, ktoré je možné v blízkej budúcnosti očakávať, pokiaľ daný trend bude aj naďalej pokračovať.

 

Vývoj počtu obyvateľov Oravského podhradia

Sledovaním vývoja počtu obyvateľov Oravského podhradia (tabuľka č. 5, graf č. 1) jasne vidieť, že vývoj celkového počtu obyvateľov opisovaného územia kontinuálne narastal z počtu 7951 obyvateľov v roku 2001 na 8184 obyvateľov v roku 2010. Po roku 2010 zaznamenávame pokles na hodnotu 8094 obyvateľov (pokles o 90 obyvateľov) – čo však nepredstavuje žiadny nepriaznivý trend, prípadne negatívny jav, ktorý by mal byť determinujúcim faktorom v budúcom období. V ďalších rokoch je viditeľný rast počtu obyvateľov až na 8143 v roku 2014.

Z tabuľky č. 1 je vidieť, že medzi najväčšie obce patria Chlebnice (s počtom obyvateľov 1612 v roku 2014), Dlhá nad Oravou (s počtom obyvateľov 1394 v roku 2014) a Oravský Podzámok (s počtom obyvateľov 1318 v roku 2014). Naopak najmenšie obce Oravského podhradia sú Pokryváč (s počtom obyvateľov 174 v roku 2014), Pribiš (s počtom obyvateľov 450 v roku 2014) a Medzibrodie nad Oravou (s počtom obyvateľov 503 v roku 2014).

 

Tabuľka 5: Vývoj počtu obyvateľov obcí Oravského podhradia (2001 – 2014)

Obec 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Dlhá nad Oravou 1396 1372 1393 1389 1392 1400 1402 1400 1397 1395 1375 1378 1385 1394
Horná Lehota 502 527 521 515 520 539 528 532 552 552 545 545 563 561
Chlebnice 1552 1583 1605 1598 1600 1600 1594 1594 1578 1590 1596 1616 1615 1612
Krivá 783 790 803 794 808 808 806 812 820 819 802 795 797 800
Malatiná 829 833 824 824 829 844 858 863 871 861 836 830 821 815
Medzibrodie nad Oravou 415 423 433 438 443 454 456 467 469 475 478 488 500 503
Oravský Podzámok 1334 1332 1325 1319 1315 1328 1332 1316 1337 1331 1317 1317 1307 1318
Pokryváč 174 189 190 187 186 185 180 179 177 173 176 175 175 174
Pribiš 473 478 476 474 469 465 467 463 476 475 453 451 444 450
Sedliacka Dubová 493 498 507 504 502 506 507 516 508 513 516 515 519 516
Oravské podhradie SPOLU 7951 8025 8077 8042 8064 8129 8130 8142 8185 8184 8094 8110 8126 8143

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Najvyrovnanejší počet obyvateľov mala počas 14 rokov sledovania obec Pokryváč, kedy v roku 2001 bol počet obyvateľov v obci 174 a na konci sledovania v roku 2014 taktiež 174 obyvateľov. Naopak, najväčší prírastok obyvateľov zaznamenala obec Medzibrodie nad Oravou, ktorý sa zvýšil za 14 rokov o 88 obyvateľov (čo môže mať za následok aj blízkosť k mestu Dolný Kubín, v ktorom pokračuje migračný úbytok do satelitných obcí okresu).

Graf 1: Vývoj počtu obyvateľov Oravského podhradia (2001 – 2014)

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Pri detailnejšom pohľade na prirodzený pohyb obyvateľov (prirodzený prírastok, resp. úbytok obyvateľstva, ktorý tvorí rozdiel medzi živonarodenými a zomretými obyvateľmi za určitý čas v určitej jednotke; tabuľka č. 6) je možné sledovať, že počas sledovaného obdobia 14 rokov ani raz nedošlo v sumáre za všetky obce Oravského podhradia k prirodzenému úbytku. V rokoch 2002 a 2007 je tento rozdiel najnižší, kedy počet živonarodených prevyšuje počet zomretých len o 1 obyvateľa v sledovanom území. V každom sledovanom roku evidujeme prirodzený prírastok. Taktiež pri pohľade na jednotlivé obce evidujeme prirodzený prírastok obyvateľov. Okrem obce Pokryváč, kde počas sledovaného obdobia zaznamenávame prirodzený úbytok o 9 obyvateľov. Najväčší prirodzený prírastok je vidieť v obci Chlebnice (75 obyvateľov), Dlhá nad Oravou (39 obyvateľov) a Pribiš (38 obyvateľov). Najmenší prirodzený prírastok zaznamenávame pri obci Sedliacka Dubová a to 5 obyvateľov. Z uvedeného vyplýva jednoznačná reprodukčná sila územia, nakoľko prevyšuje počet živonarodených nad počtom zomretých obyvateľov.

 

Tabuľka 6: Prirodzený pohyb obyvateľov obcí Oravského podhradia (2001 – 2014)

Obec 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Dlhá nad Oravou 7 0 9 3 1 4 5 4 -5 -4 0 5 3 7
Horná Lehota 3 -2 -5 2 4 -2 -1 -4 2 4 -7 4 9 2
Chlebnice 20 -4 22 -1 4 8 -8 2 -1 7 9 8 7 2
Krivá 6 9 10 -11 0 4 1 8 2 4 3 -6 3 3
Malatiná 2 0 -4 5 6 7 1 0 0 -2 -1 -1 4 0
Medzibrodie nad Oravou 2 1 5 1 6 2 -1 7 5 0 -4 2 5 -7
Oravský Podzámok 8 -6 3 9 1 -2 7 4 10 -1 -2 2 -1 0
Pokryváč -1 -2 1 1 1 0 -5 -1 0 -2 0 -1 1 -1
Pribiš -1 8 1 5 1 6 1 -4 5 1 7 3 1 4
Sedliacka Dubová -7 -3 -3 -4 0 0 1 4 3 6 2 1 4 1
Oravské podhradie SPOLU 39 1 39 10 24 27 1 20 21 13 7 17 36 11

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Ak budeme sledovať migračný pohyb obyvateľov (rozdiel medzi prisťahovanými a odsťahovanými obyvateľmi za určitý čas v určitej jednotke; tabuľka č. 7), ktorý je taktiež jednou zo zložiek celkového pohybu obyvateľov v regióne, vidíme, že len počas sledovaného obdobia bola dosiahnutá len v štyroch rokoch kladné hodnota (počet prisťahovaných prevyšoval nad počtom vysťahovaných). Boli to roky 2003 (plus 13 obyvateľov), 2006 (plus 38 obyvateľov – najvyšší migračný prírastok počas sledovaného obdobia), 2009 (plus 22 obyvateľov) a 2014 (plus 6 obyvateľov). V rokoch 2002 a 2007 bol migračný pohyb vyrovnaný – počet prisťahovaných sa vyrovnal počtu vysťahovaných. Vo zvyšných rokoch sledovania evidujeme už len záporné hodnoty migračného pohybu. Najvyšší rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými bol zaznamenaný v roku 2004 (mínus 45 obyvateľov) a v roku 2013 (mínus 20 obyvateľov).

 

Tabuľka 7: Migračný pohyb obyvateľov obcí Oravského podhradia (2001 – 2014)

Obec 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Dlhá nad Oravou -5 13 12 -7 2 4 -3 -6 2 2 0 -2 4 2
Horná Lehota -3 -8 -1 -8 1 21 -10 8 18 -4 -1 -4 9 -4
Chlebnice -7 5 0 -6 -2 -8 2 -2 -15 5 4 12 -8 -5
Krivá -3 1 3 2 14 -4 -3 -2 6 -5 -9 -1 -1 0
Malatiná 3 -11 -5 -5 -1 8 13 5 8 -8 -2 -5 -13 -6
Medzibrodie nad Oravou 1 -9 5 4 -1 9 3 4 -3 6 5 8 7 10
Oravský Podzámok 3 10 -10 -15 -5 15 -3 -20 11 -5 10 -2 -9 11
Pokryváč 1 -3 0 -4 -2 -1 0 0 -2 -2 -3 0 -1 0
Pribiš -4 -4 -3 -7 -6 -10 1 0 8 -2 -16 -5 -8 2
Sedliacka Dubová -11 6 12 1 -2 4 0 5 -11 -1 3 -2 0 -4
Oravské podhradie SPOLU -25 0 13 -45 -2 38 0 -8 22 -14 -9 -1 -20 6

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Na úrovni samotných obcí len tri obce mali kladný migračný pohyb (migračné saldo). Sú to obce Dlhá nad Oravou (plus 18 obyvateľov), Horná Lehota (plus 14 obyvateľov), Medzibrodie nad Oravou (plus 49 obyvateľov – najvyšší migračný prírastok spomedzi všetkých obcí podhradia). Obec Sedliacka Dubová ako jediná zaznamenala nulový migračný pohyb počas 14-tich rokov. Ostatné obce zaznamenali migračný úbytok obyvateľov. Najvyšší je pri obci Pribiš, kedy počas 14 rokov došlo k migračnému úbytku o 54 obyvateľov. Obec Chlebnice vykázala migračný úbytok 25 obyvateľov. Najnižší migračný úbytok zaznamenala obec Krivá (mínus 2 obyvatelia). Z uvedeného je evidentné, že obce sa potýkajú s migráciou obyvateľstva do väčších sídelných štruktúr hlavne z ekonomických dôvodov.

Celkový pohyb obyvateľov (rozdiel medzi prirodzeným a migračným pohybom, tabuľka č. 8) je až na tri roky kladný. V roku 2004  zaznamenávame záporný celkový pohyb, a to -35 obyvateľov; v roku 2010 -1 a v roku 2011 -2 obyvatelia. Celkový pohyb bol najvyšší v roku 2006 (+ 65 obyvateľov), v roku 2003 ( + 52 obyvateľov a v roku 2009 (+ 43 obyvateľov).

Pri pohľade na jednotlivé obce podhradia vidíme, že najväčší celkový pohyb je počas 14 rokov zaznamenaný v obci Medzibrodie nad Oravou (+ 73 obyvateľov).

 

 

 

Tabuľka 8: Celkový pohyb obyvateľov obcí Oravského podhradia (2001 – 2014)

Obec 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Dlhá nad Oravou 2 13 21 -4 3 8 2 -2 -3 -2 0 3 7 9
Horná Lehota 0 -10 -6 -6 5 19 -11 4 20 0 -8 0 18 -2
Chlebnice 13 1 22 -7 2 0 -6 0 -16 12 13 20 -1 -3
Krivá 3 10 13 -9 14 0 -2 6 8 -1 -6 -7 2 3
Malatiná 5 -11 -9 0 5 15 14 5 8 -10 -3 -6 -9 -6
Medzibrodie nad Oravou 3 -8 10 5 5 11 2 11 2 6 1 10 12 3
Oravský Podzámok 11 4 -7 -6 -4 13 4 -16 21 -6 8 0 -10 11
Pokryváč 0 -5 1 -3 -1 -1 -5 -1 -2 -4 -3 -1 0 -1
Pribiš -5 4 -2 -2 -5 -4 2 -4 13 -1 -9 -2 -7 6
Sedliacka Dubová -18 3 9 -3 -2 4 1 9 -8 5 5 -1 4 -3
Oravské podhradie SPOLU 14 1 52 -35 22 65 1 12 43 -1 -2 16 16 17

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Veková štruktúra obyvateľstva

Sledovaním počtu obyvateľov podľa produktívnych vekových skupín (graf č. 2) vidíme, že počet obyvateľov predproduktívneho veku (0 – 14 rokov) tvorí najmenej početnú skupinu 17% celkového počtu obyvateľov v roku 2014. Druhou najmenej početnou skupinou obyvateľstva sú obyvatelia v poproduktívnom veku (počet obyvateľov v poproduktívnom veku prevyšuje obyvateľov predproduktívneho veku – bežný jav na Slovensku v posledných rokoch), ktorí tvoria 19% celkového počtu obyvateľov. Najpočetnejšou skupinou obyvateľstva je obyvateľstvo v produktívnom veku, ktoré tvorí až 64 % celkového počtu obyvateľov.

 

Graf 2: Veková štruktúra obyvateľstva Oravského podhradia v roku 2014

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Štruktúra obyvateľstva podľa vierovyznania

Obyvateľstvo regiónu možno považovať z hľadiska vierovyznania za homogénne (tabuľka č. 9). prevažná väčšina obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi (7643 obyvateľov), nasleduje evanjelická cirkev augsburského vyznania (163 obyvateľov). Bez vyznania je 104 obyvateľov obcí Oravského podhradia a nezistený počet tvorí 159 obyvateľov. Najviac obyvateľov sa hlásilo k rímskokatolíckej cirkvi v najväčšej obci podhradia, a to obci Chlebnice (1562 obyvateľov), naopak najmenej v obci Pokryváč (46 obyvateľov – najmenšia obec podhradia). Ku evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa hlásilo najviac obyvateľov v obci Pokryváč (až 130 z celkového počtu 176 v roku 2011). Naopak zástupcovia ECAV sa nenachádzali v obci Dlhá nad Oravou a Medzibrodie nad Oravou. Najviac obyvateľov bez vyznania evidujeme v obci Oravský Podzámok (60 obyvateľov) a taktiež aj najviac obyvateľov s nezisteným vyznaním (78 obyvateľov).

 

Tabuľka 9: Štruktúra vierovyznania obcí Oravského podhradia podľa SOBD 2011

RKC gréckokat. pravosl. ECAV ref. kat. cirkev svedkovia Jehovovi iné bez vyznania nezistené
7643 2 4 163 1 2 4 104 159

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti

Národnostné zloženie tiež možno považovať za homogénne v území (tabuľka č. 10). Najviac obyvateľov sa hlásilo ku slovenskej národnosti (7991 obyvateľov), nasledovala česká národnosť (8 obyvateľov) a poľská národnosť (7 obyvateľov). Ako ostatnú národnosť uviedlo 14 obyvateľov a nezistené národnosť je evidovaná pri 75 obyvateľoch.

 

Tabuľka 10: Národnostné zloženie obyvateľov obcí Oravského podhradia podľa SOBD 2011

slovenské české ukrajinské rómske poľské ostatné nezistené
7991 8 2 3 7 14 75

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Štruktúra obyvateľstva podľa dosiahnutého vzdelania

Z hľadiska vzdelanostného zloženia obyvateľstva Oravského podhradia (tabuľka č. 11) možno vidieť, že najviac obyvateľov sledovaného územia má dosiahnuté úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou (spolu 1567 obyvateľov). Za nimi nasleduje základné vzdelanie (celkovo 1448 obyvateľov s týmto vzdelaním v regióne) a obyvatelia s učňovským vzdelaním bez maturity (1122 obyvateľov).

Pokiaľ budeme sledovať vysokoškolské vzdelanie tak 521 obyvateľov dosiahlo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, 188 obyvateľov 1. stupeň vysokoškolského vzdelania a 21 obyvateľov dosiahlo 3. stupeň vysokoškolského vzdelania (len v jednej obci – Pokryváči sa nenachádza žiadny obyvateľ s týmto stupňom vzdelania).

Bez vzdelania bolo evidovaných až 1414 obyvateľov (čo je v percentuálnom vyjadrení17,5% obyvateľov v roku 2011). Nezistené vzdelanie bolo uvedené pri 150 obyvateľoch.

 

Tabuľka 11: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva Oravského podhradia podľa SOBD 2011

Obec základné učňovské

(bez mat.)

stredné odborné (bez mat.) úplné stredné učňovské

(s mat.)

úplné stredné odborné

(s mat.)

úplné stredné všeob. vyššie odborné VŠ 1. stupeň VŠ 2. stupeň VŠ 3. stupeň bez

vzdel.

nezist.
Dlhá nad Oravou 248 165 188 86 270 42 20 41 76 3 228 12
Horná Lehota 84 72 77 22 118 27 6 9 47 2 79 9
Chlebnice 330 244 198 44 279 36 11 30 51 2 322 40
Krivá 130 107 72 35 190 27 10 23 52 3 147 5
Malatiná 203 151 96 20 133 17 6 15 24 1 164 7
Medzibrodie nad Oravou 59 69 61 36 105 17 5 7 22 1 83 10
Or. Podzámok 183 133 166 47 261 53 24 31 148 7 207 49
Pokryváč 44 42 8 4 32 5 2 3 17 0 19 2
Pribiš 100 79 41 15 85 12 2 14 24 1 90 3
Sedl. Dubová 67 60 57 27 94 36 7 15 60 1 75 13
SPOLU 1448 1122 964 336 1567 272 93 188 521 21 1414 150

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Vývoj nezamestnanosti

Ak sledujeme vývoj miery evidovanej nezamestnanosti (graf č. 3), tak vidíme, že od roku 2010 až do roku 2012 mala nezamestnanosť rastúci charakter z pôvodných 13,87% v roku 2010 na 15,46% v roku 2012, kedy nezamestnanosť počas sledovaného obdobia dosiahla svoj strop. Po roku 2012 evidujeme už len pokles miery evidovanej nezamestnanosti až na 11,41% v roku 2015. K tomuto poklesu významne prispel aj príchod nových firiem, ktoré dodávajú súčiastky a komponenty do automobilového priemyslu a rozširovanie výroby už existujúcich podnikov v území.

 

Graf 3: Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti obcí Oravského podhradia (2010 – 2015)

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

 

1.5 Občianska infraštruktúra

 

Bývanie

Občianska infraštruktúra týkajúca sa bývania a bytovej problematiky je v sledovanom území tvorená prevažne individuálnou bytovou výstavbou (rodinné domy v súkromnom vlastníctve, tabuľka č. 12) podľa dotazníkového šetrenia v obciach Oravského podhradia. Okrem nich sa v troch obciach nachádzajú aj bytové jednotky pre občanov. V obci Sedliacka Dubová je to obecná 8 bytová jednotka, v obci Dlhá nad Oravou je k dispozícii občanom 8 obecných bytov a v obci Chlebnice 10 bytov v majetku obce. Fond opráv má zriadená len jedna obec – Dlhá nad Oravou. Až 70 % obcí Oravského podhradia nedisponuje infraštruktúrou obytných budov v majetku obce. Pokiaľ budeme sledovať vlastníctvo pozemkov vhodných pre výstavbu bytov podľa územného plánu, tak len v obci Dlhá nad Oravou sa takéto pozemky nachádzajú, až 90% územia predmetnými pozemkami nedisponuje. Sledovaním záujmu o bývanie v obci vidíme, že len v jednej obci podhradia obyvatelia neprejavili záujem o bývanie (Pokryváč – najmenšia obec). Počet žiadateľov o výstavbu rodinných domov bol ku 31.12.2015 v sledovanom území 54. Naopak počet žiadateľov o výstavbu nájomných bytov bol v území 40 (v dvoch obciach podhradia – Oravský Podzámok a Dlhá nad Oravou). V Chlebniciach sa ku koncu roka 2015 nachádzali 2 voľné byty vo vlastníctve obce.

 

Tabuľka 12: Počet IBV v obciach Oravského podhradia ku 31.12.2015

Obec Dlhá nad Oravou Horná Lehota Chlebnice Krivá Malatiná Medzibrodie nad Oravou Oravský Podzámok Pokryváč Pribiš Sedliacka Dubová
Budovy s jedným bytom 297 121 351 174 224 109 290 52 126 126

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015 – vlastné spracovanie

 

Školstvo

Na území Oravského podhradia pôsobilo v školskom roku 2015/2016 9 materských škôl, ktoré navštevuje spolu 220 detí predškolského veku. Jedinou obcou podhradia, v ktorej sa nenachádza materská škola je obec Pokryváč (najmenšia obec v opisovanom území).

Počet obcí, v ktorých je zriadená základná škola so stupňom 1 – 4 (školský rok 2015/2016) je len jedna a to obec Krivá s jednou takouto základnou školou s počtom žiakov 29. Škôl s vyučovacím stupňom 1 – 9 (šk. rok 2015/2016) je v území celkovo 4. Spoločne ich navštevuje 681 žiakov. Tri zo základných škôl disponujú aj vlastnou telocvičňou, dve z nich si vyžadujú rekonštrukciu. Sedem obcí má k dispozícii aj vonkajšie športoviská pre žiakov základných škôl (Na základných školách sa vyučujú cudzie jazyky: anglický, nemecký, ruský, francúzsky a taliansky. Okrem základného vzdelania na jednotlivých školách môžu deti po vyučovaní navštevovať aj rôzne záujmové krúžky. Vo väčšine škôl je pomerne dobré technické vybavenie. Školy sú vybavené počítačovými miestnosťami, jazykovými učebňami, interaktívnymi tabuľami, dataprojektormi či videoprojektormi, tlačiarňami, skenermi, TV a majú prístup na internet. Nezastupiteľné miesto má na základných školách aj profesia asistent učiteľa, ktorý sa podieľa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie zdravotných a sociálnych bariér žiaka, resp. viacerých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pri zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu.

Súkromné základné umelecké školy sú v území zastúpené jednou školou nachádzajúcou sa v obci Chlebnice s počtom žiakov 195.

Stredné školy, gymnáziá, materské centrá (jasle) ani vysoké školy, prípadne detašované pracoviská vysokých škôl sa v obciach podhradia nenachádzajú (najbližšie sa takéto vzdelávacie inštitúcie nachádzajú v Dolnom Kubíne, Nižnej, Trstenej a Tvrdošíne). Od roku 2012 je v Dlhej nad Oravou zriadené elokované pracovisko Diecézneho centra voľného času vo Važci.

 

Tabuľka 13: Školské zariadenia na území Oravského podhradia v šk. roku 2015/2016

Obec Dlhá nad Oravou Horná Lehota Chlebnice Krivá Malatiná Medzibrodie nad Oravou Oravský Podzámok Pokryváč Pribiš Sedliacka Dubová
Počet MŠ/počet detí v MŠ 1/30 1/18 1/58 1/24 1/20 1/20 1/43 -/- 1/23 1/15
Počet ZŠ (1. – 4. roč.)/ žiakov v ZŠ (1. – 4. roč.) -/- -/- -/- 1/33 -/- -/- -/- -/- -/- -/-
Počet ZŠ (1. – 9. roč.)/ žiakov v ZŠ (1. – 9. roč.) 1/174 -/- 1/186 -/- 1/150 -/- 1/162 -/- -/- -/-
Počet súkromných ZUŠ/počet žiakov -/- -/- 1/193 -/- -/- -/- -/- -/- -/- -/-
Počet stredných škôl/počet žiakov -/- -/- -/- -/- -/- -/- -/- -/- -/- -/-

Zdroj: vlastné spracovanie, 2015

 

Sociálna oblasť a zdravotníctvo

Poskytovanie sociálnych služieb na úrovni SR vymedzuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovaní sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Hlavnými činnosťami sociálnych služieb sú opatrovateľské, rehabilitačné, terapeutické a poradenské procesy, ktoré sa nezaobídu bez ľudského vzťahu, odbornej profesionality personálu, ošetrovateľskej a opatrovateľskej technológie a v neposlednom rade bez profesijnej etiky. Cieľom poskytovania sociálnych služieb je rozpoznať a vyplniť čo najkvalitnejšie požiadavky prijímateľov sociálnych služieb a v prípade zmenených potrieb rýchlo reagovať a odborne a

kvalifikovane poskytnúť služby, ktoré si stav klienta vyžaduje. Jedným z cieľov poskytovania sociálnych služieb je aj prevencia vzniku, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie osôb, podporenie schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a prevenciu sociálneho vylúčenia, zabezpečenie podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Podľa najnovších štatistík, pripadne na každú druhú osobu v skupine generácie od 40 do 60 rokov najneskôr v roku 2050 jedna osoba staršia ako 80 rokov.

Sociálna starostlivosť o obyvateľov v regióne je zabezpečovaná aj prostredníctvom poskytovania sociálneho bývania vďaka obciam Sedliacka Dubová a Dlhá nad Oravou (primárne určené pre mladé rodiny a seniorov).

Sociálne služby poskytované na území partnerstva sú reprezentované aj prostredníctvom poskytovania sociálnej služby – stravy v školskej jedálni pri materskej škole v obci Pribiš.

Väčšia ponuka sociálnych služieb sa nachádza v blízkych mestách Dolný Kubín, Trstená alebo Tvrdošín (komunitné centrá, centrá a domovy sociálnych služieb, denné stacionáre a podobne). V súvislosti so starnutím populácie sa okrem zvýšenej potreby inštitucionalizovanej starostlivosti očakáva rozšírenie terénnych sociálnych služieb. Súčasné trendy dávajú do popredia rastúcu dôležitosť domácej a komunitnej dlhodobej starostlivosti. Dostupnosť terénnej opatrovateľskej služby je v území nedostatočná, čo je v rozpore s trendmi EÚ a strategickými zámermi MPSVR SR v tejto oblasti. Výkon týchto služby v súčasnosti čiastočne nahrádzajú samosprávy obcí, ktoré však nemajú na výkon týchto činností dostatočné materiálno-technické ani personálne kapacity. Obce Oravského podhradia, ktoré poskytujú terénne sociálne služby (prevažne opatrovateľskú službu pre občanov) sú nasledovné: Pribiš, Malatiná, Medzibrodie nad Oravou, Dlhá nad Oravou, Chlebnice, Oravský Podzámok, Krivá, Sedliacka Dubová, Horná Lehota, Pokryváč. V území absentuje aj pobytové zariadenie sociálnej starostlivosti. Podľa opakujúcich sa vyjadrení zástupcov obcí, dôvodom pre takéto znižovanie rozsahu poskytovanej opatrovateľskej služby, v čase keď sa dopyt po sociálnych službách zvyšuje, je nedostatok finančných zdrojov.

Každá z obcí využíva aj inštitút verejno prospešných prác, s ktorým má pozitívne skúsenosti. Bezbariérovosť verejných inštitúcií (obecných úradov, škôl…) má zabezpečenú len jedna obec v území – Horná Lehota.

Zdravotnú starostlivosť je možné vykonávať v Nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne, Trstenej a Námestove. Ak sledujeme zdravotnícke zariadenia nachádzajúce sa priamo na území podhradia, vidíme, že sú tvorené:

  • Obvodným zdravotným strediskom v Dlhej nad Oravou (obvodný lekár, detský lekár),
  • Obvodným zdravotným strediskom v Oravskom Podzámku (obvodný lekár, stomatológ), sídlo rýchlej zdravotnej služby
  • Zdravotníckym zariadení v Sedliackej Dubovej (prvá pomoc SČK).

Okrem týchto zariadení sa v území nachádzajú aj dve lekárne, konkrétne v obciach Dlhá nad Oravou a Oravský Podzámok. Až 50% zástupcov samospráv Oravského podhradia uviedlo, že súčasná zdravotnícka infraštruktúra v území nie je dostatočná (buď chýba v obci úplne, prípadne chýba ambulancia určitého špecialistu, za nedostatok je považované aj dochádzanie za takýmito službami a zlé technické vybavenie existujúcich zariadení a ambulancií).

 

Šport a kultúra

Okrem samospráv sa na zabezpečovaní športových a kultúrnych aktivít spolupodieľa aj množstvo neziskových organizácií, ktoré pôsobia na území podhradia. Na svoje aktivity využívajú kultúrne domy, klubovne, športoviská (futbalové ihriská, multifunkčné ihriská, telocvične v základných školách a podobne), ktoré sa nachádzajú na území každej samosprávy. Sú to hlavne nasledovné mimovládne neziskové a neštátne organizácie (nadácie, občianske združenia a ďalšie právne formy neziskových združení – tabuľka č. 14).

 

Tabuľka 14: Športové a kultúrne organizácie v obciach Oravského podhradia

Obec Organizácia venujúca sa kultúre a športu
Krivá – Športový strelecký klub M. R. Štefánika

– Telovýchovná jednota Družstevník

– DHZ

– Poľovnícke združenie Priekova, skupina Krivá

– Stolnotenisový klub

– spevácke zbory

Sedliacka Dubová – DUBOVA COLONORUM (združenie na záchranu kostolíka)

– Farská charita

– DHZ

– TJ COSMOS

– Klub dôchodcov

– Poľovnícke združenie

Oravský Podzámok – DHZ Oravský Podzámok, DHZ mč. Dolná Lehota,

– FC Telovýchovná jednota

– Klub lyžiarov – lesníkov Slovenska

– Ornitologický klub pri Oravskom múzeu

– Podzámoček, Rada Oravy

– Poľovnícke združenie Haris

– TJ Slávia

– Záujmové združenie „DIEŤA“

– Zväz telesne postihnutých, Spolok dôchodcov

Dlhá nad Oravou – Jednota dôchodcov

– FLAP

– Jazdecký klub HÚŠŤ

– Športový klub

– TJ Družstevník, DHZ

Chlebnice – DRACO – klub historického šermu

– Poľovnícke združenie Háj

– Telovýchovná jednota Tatran Chlebnice

– Chrámový spevokol P.M. Nanebovzatej

– detský a mládežnícky folklórny súbor

Malatiná – Klub slovenských turistov PAJTA Malatiná

– PZ, DHZ

– Folklórne súbory – Skalka, Grúnik a Grúň

– spevácke zbory

Pribiš – Obecný športový klub Pribiš,

– DHZ

– Poľovnícke združenie Mladá hora

Horná Lehota – DHZ

– Široň – divadelný súbor

– Folklórny súbor Charita

– Klub dôchodcov

– Harmónia,  o.z. pre rodinu a mládež

– Poľovnícke združenie Javorová

Medzibrodie nad Oravou – DHZ, SČK

– TJ Družstevník

– Folklórna skupina ROVIENCA

Pokryváč – TJ Partizán

Zdroj: vlastné spracovanie, 2015

 

30% samospráv v území nedisponuje knižnicou, jedna obec nemá kultúrny dom (Medzibrodie nad Oravou), v jednej obci podhradia je vybudovaný amfiteáter (Malatiná), 70% samospráv vydáva pravidelne alebo občasne aj obecné noviny, prípadne spravodaje o dianí v obci.

1.6 Technická infraštruktúra

 

Doprava

Dopravná sieť je v území tvorená cestami I/59 (E 77 – cesta 1. triedy s medzinárodným významom; od Oravského Podzámku cez Hornú Lehotu, Sedliacku Dubovú, Dlhú nad Oravou až po Krivú), I/78 (cesta 1. triedy z Oravského Podzámku smerom na Námestovo), III/2250 (od Medzibrodia nad Oravou do Pokryváča), III/2251 (z Oravského Podzámku  do Pribiša), III/2253 (z Dlhej nad Oravou do Chlebníc) a III/2247 z (Vyšného Kubína do Malatinej; do Malatinej je možné dostať sa aj cestou III/2250, ktorá vedie do Pokryváča z Medzibrodia nad Oravou a pokračuje až do obce Osádka a napojí sa na spomínanú cestu III/2247). V území sa nachádza nedobudovaná cesta R3 s jedným dostavaným úsekom Oravský Podzámok – Horná Lehota, dostavaná len v polovičnom profile.

Územím prechádza aj železničná trať. Je to jednokoľajová trať číslo 181 Kraľovany – Trstená. V dotknutom území sa nachádza 6 jej zastávok ( Medzibrodie nad Oravou, Oravský Podzámok, Horná Lehota, Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, Krivá).

Hromadnú dopravu osôb (mestskú aj prímestskú) na území regiónu zabezpečuje ARRIVA, a.s. so svojimi 31 linkami prímestskej dopravy. ARRIVA, a.s., prevádzkuje 196 autobusov s priemerným vekom 5,39 roka. Okrem ARRIVA, a.s. pôsobí v regióne aj niekoľko súkromných autobusových dopráv, ktorá prepravuje obyvateľov v rámci regiónu ale aj mimo neho.

Nemotorová doprava (cyklistická doprava a cyklotrasy) má na území významnú pozíciu s vhodným predpokladom rozvoja do budúcnosti. V súčasnom členení sa v území nenachádza súbor cyklotrás určených výlučne na dochádzku do práce a za nákupmi; pomerne veľký súbor cyklotrás s kombinovanou funkciou – na dochádzku do práce a na turistiku lokalizovaný na cestách I., II., III. triedy a miestnych komunikáciách a pomerne veľký súbor cyklotrás s výlučne turistickou funkciou, lokalizovaný väčšinou na lesných a poľných cestách.

V rámci existujúcej cestnej siete sa dá bicyklovať skoro v celom území, či už prostredníctvom cestných alebo horských bicyklov.

Územím Oravy v súčasnosti vďaka realizovanému cezhraničnému projektu na konci roka 2013, na ktorom spoločne participovali mesto Dolný Kubín a poľská obec Lipnica Wielka, bolo vytvorených celkovo 17 cyklotrás, ktoré vedú po existujúcich miestnych komunikáciách (cesty 2. a 3. triedy, lesné cesty, poľné cesty, zvážnice a podobne). Sú to nasledovné cyklotrasy (nachádzajúce sa len na území Oravského regiónu alebo ním prechádzajú): Oravský Podzámok – Malatiná kút (13,5 km), Racibor – Príslop (10 km), Chlebnice – Tri sosny (5 km), Horná Lehota – Paseka (4 km), Pucov – Pribiš (2,5 km).

V rámci Žilinského samosprávneho kraja bola realizovaná Cyklostratégia ŽSK 2014, ktorá podrobne pojednáva o možnostiach ďalšieho rozvoja cyklistickej dopravy, navrhuje nové cyklotrasy a určuje determinanty budúceho rozvoja cyklistiky v celom Žilinskom kraji. V rámci tejto cyklostratégie bolo na území Oravy vytypovaných a navrhnutých celkovo 13 cyklotrás, ktoré by viedli po už vybudovaných cyklotrasách, niekde by bolo nevyhnutné cyklotrasy vybudovať kvôli hustej cestnej premávke, na niektorých miestach by museli vzniknúť premostenia vodných tokov a podobne. V tabuľke č. 15 prinášame prehľad cyklotrás, ktoré sú navrhované pre územie Oravského podhradia.

 

Tabuľka 15: Navrhované cyklotrasy v Oravskom podhradí v rámci Cyklostratégie ŽSK

Farba Názov cyklotrasy Dĺžka cyklotrasy v metroch
červená Zázrivsko – Oravská cyklomagistrála, Dolný Kubín – Trstená 45 428
žltá Oravský Podzámok – križovatka pod Príslopom 3 799

Zdroj: Cyklostratégia ŽSK, 2014

 

70% samospráv Oravského podhradia považujú súčasný stav obslužnosti obce verejnou dopravou za dostačujúci. Taktiež sa 80% samospráv vyjadrilo, že dopravná obslužnosť miestnych častí obcí verejnou dopravou je dostatočná. Aj spojenie do okresných miest a krajských miest je považované za dostatočné. Ako nedostatočné bolo identifikované spojenie autobusmi a vlakom v nočných hodinách a autobusové spojenie medzi koncovými obcami regiónu. Len 30% obcí sa podieľa na svojej dopravnej obslužnosti s výdavkami cca 5 400,00 € ročne spolu. Ako najväčšie problémy dopravy boli identifikované: nedostatočné pokrytie obslužnosti regiónu autobusmi, zlá kvalita ciest III. triedy, preťaženosť cesty I. triedy, absencia dobudovania R3, zlé alebo chýbajúce bezpečnostné prvky pre spomaľovanie dopravy v obciach, chýbajúce autobusové zastávky a pruhy pre autobusy k nim.

 

 

Telekomunikácie, pošta a miestny rozhlas

Celé územie partnerstva je pokryté signálom mobilných operátorov Orange, T-Com, O2 avšak niektorí mobilní operátori nedokážu pokryť svojim signálom celé územie (kvôli náročným geomorfologickým podmienkam). Najproblematickejšie mobilné pokrytie je v obci Malatiná, Chlebnice a Pokryváč. V 20% samospráv je zavedená káblová televízia (Sedliacka Dubová a Oravský Podzámok). Televízny signál sa šíri aj prostredníctvom samostatne zriadených príjmačov v jednotlivých domácnostiach (satelity, internet). Pokrytie internetom je takmer 100% – či už prostredníctvom kábla alebo wifi (chýba v zle dostupných oblastiach, kde je problém s príjmom signálu). 100% samospráv má vybudovaný miestny rozhlas. Len v obci Krivá sa nachádza ešte verejná telefónna búdka. Sledovaním počtu pôšt a ich zastúpením vidíme, že v štyroch obciach z desiatich sa nachádza pošta. V každej z týchto obcí jedna (Dlhá nad Oravou, Malatiná, Oravský Podzámok, Chlebnice – pobočka pošty v Dlhej nad Oravou).

 

Elektrifikácia a plynofikácia

Plynofikácia pokrýva 80 % osídleného územia (v Obci Pribiš a Pokryváč plynofikácia obce nie je vybudovaná). Dodávky plynu zabezpečuje SPP – distribúcia a.s. Žilina. Okrem SPP poskytuje služby distribúcie plynu aj množstvo alternatívnych dodávateľov, akými sú napríklad ČEZ Slovensko a.s., ELGAS, RWE gas Slovensko, Vaša energia s.r.o. atď.

Pokrytie elektrickou energiou územia je 100 %. O jej distribúciu a servis prenosových zariadení sa stará Stredoslovenská energetika, a.s. Dolný Kubín. Samozrejme aj v tomto segmente existuje viacero dodávateľských alternatív, ktorými sú napríklad AC energia s.r.o., ČEZ Slovensko s.r.o., Energia Slovakia s.r.o., Right power energy s.r.o. atď. 20% samospráv uviedlo v dotazníkovom prieskume, že stav a kapacita vedení elektrickej energie nie je vyhovujúci. Technický stav vedenia elektrického napätie ne je vyhovujúci iba v obci Sedliacka Dubová, vyšná časť územia ho považuje za vyhovujúci. Kapacita a technický stav trafostaníc však nevyhovuje v 20% samospráv (Pribiš a Krivá).

Verejným osvetlením disponuje každá samospráva. Vo väčšine prípadov jeho technický stav však už nedosahuje potrebných kvalít, preto samosprávy pristupujú na jeho postupné zrekonštruovanie a efektivizáciu, čo prináša nemalý komfort v jeho využívaní a veľkým finančným úsporám.

Technický stav elektrifikácie v území nie je teda vo všetkých samosprávach dostačujúci, preto je nevyhnutné pristúpiť k jej modernizácii, rekonštrukcii a rozširovaniu do nových častí, v ktorých prebieha výstavba IBV.

 

Zásobovanie vodou a kanalizácia

Prístup k pitnej vode v území mikroregiónu zabezpečuje v 100% miere Oravská vodárenská spoločnosť. V dvoch obciach používajú obyvatelia na zabezpečenie pitnej vody aj vlastné studne. Počet domov napojených na skupinový vodovod je spolu 2 224. Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z vodovodu v sledovanom území je pomerne vysoký – 92,7 %. Z dotazníkového prieskumu zástupcov samospráv podhradia je zrejmé, že až 90% samospráv považuje kapacitu vodovodu za dostačujúcu, jedna obec v sledovanom území považuje kapacitu za nedostatočnú. Je ňou obec Medzibrodie nad Oravou. Technický stav vodovodnej siete samospráv považuje v dotazníkovom prieskume za nedostatočný 20% obcí (Medzibrodie nad Oravou, Krivá), pričom 30% samospráv má tento vodovod vo vlastnom majetku. Hygienické parametre takto využívanej vody sú veľmi dobré.

Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť je na území 30%, ďalších 20% využíva buď rozostavanú kanalizačnú sieť napojená len časť obce. Počet bytov napojených na verejnú kanalizačnú sieť je v absolútnom vyjadrení 600. Až v 50% samospráv chýba vybudovaná verejná kanalizácia (sú to obce Pokryváč, Pribiš, Malatiná, Sedliacka Dubová a Chlebnice). 50% samospráv má ČOV vybudovanú na svojom území, zvyšné obce buď ČOV nemajú a využívajú vlastné septiky, prípadne odpadová voda nie je čistená. Vo väčšine vybudovaných ČOV je majiteľom obec a ich správcom Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. Oravský Podzámok vlastní aj prevádzkuje dve ČOV, na ktoré je napojených 46 domácností, čo je z celkového počtu 466 domácností obce 9,9%.

Technický stav kanalizácie a zásobovaním pitnou vodou v území nie je teda vo všetkých samosprávach dostačujúci, preto je nevyhnutné pristúpiť k jej modernizácii, rekonštrukcii a rozširovaniu do nových častí, v ktorých prebieha výstavba IBV.

 

Odpadové hospodárstvo

Nakladanie s komunálnym odpadom má riešené každá samospráva samostatne. Pri zbere sa využívajú viaceré možnosti, či už žetónový systém, vrecový systém, systém zberu do kuka nádob, veľkoobjemových kontajnerov, paušálne platby za odpad a podobne. Dodávatelia týchto služieb sú v regióne taktiež rôzni. Buď ide o Technické služby mesta Dolný Kubín, Ľupčianka s.r.o., TS Ružomberok V súčasnosti sa však realizujú aktivity v oblasti spoločného postupu pri realizovaní verejného obstarávania na dodávateľa s nakladaním s komunálnym odpadom. V súčasnosti prebehla rekultivácia skládky komunálneho odpadu v Širokej (k.ú. Oravský Podzámok), ktorá v minulosti slúžila na uskladnenie odpadu z celého územia podhradia. Len jedna samospráva má zriadený zberný dvor na svojom území, je to obec Sedliacka Dubová. 100 % samospráv má na svojom území zavedený triedený zber odpadu, chýba ale vybudované kompostovisko, kde by sa sústredil biologicky rozložiteľný odpad vo väčšom množstve a koordinovane pre väčšie územie.

Ak sledujeme veľkých potenciálnych znečisťovateľov ovzdušia, tak je identifikovaný jeden, a síce OFZ Široká v katastrálnom území obce Oravský Podzámok.

1.7 Hospodárstvo regiónu

 

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa výberového zisťovania pracovných síl zahŕňa všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Celkový počet zamestnaných je 5 990 obyvateľov.

Sledovaním počtu fyzických a právnických osôb (tabuľka č. 16) vidíme, že najväčšie zastúpenie spomedzi právnických osôb majú ziskové organizácie, naopak spomedzi fyzických osôb sú to živnostníci. Najviac podnikateľských subjektov bolo v roku 2014 v obci Oravský Podzámok – 128 subjektov, naopak najmenej ich evidujeme v obci Pokryváč. Najviac samostatne hospodáriacich roľníkov sa nachádzalo v obci Malatiná – 10 subjektov.

 

Tabuľka 16: Štruktúra PO a FO na území Oravského podhradia v roku 2014

Obec Dlhá nad Oravou Horná Lehota Chlebnice Krivá Malatiná Medzibrodie nad Oravou Oravský Podzámok Pokryváč Pribiš Sedliacka Dubová
PO ziskové 11 5 6 17 6 8 40 4 5 9
PO neziskové 13 5 6 7 7 4 18 3 3 6
FO živnostníci 74 26 65 42 60 26 66 6 15 37
FO slobodné povolania 2 2 0 2 0 1 3 0 1 0
FO samostatne hosp. roľníci 1 0 2 1 10 2 1 8 0 0
Subjekty spolu 101 38 73 69 83 41 128 21 24 52

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015

 

V súčasnosti sú v obciach Oravského podhradia identifikovaní nasledovní zamestnávatelia v poľnohospodárskych, priemyselných a nevýrobných odvetviach:

  • Podielnícke družstvo Horná Lehota
  • Poľnohospodárske družstvo Horná Lehota
  • STROJSROS, s.r.o. – kovovýroba
  • Propack – drevovýroba Horná Lehota
  • Pozemkové spoločenstvo Horná Lehota
  • Obchodná sieť COOP Jednota v obciach
  • Miroslav Lupták – SHR
  • Milan Osadský – SHR
  • Vladimír Fačko – stavebné, maliarske a natieračské práce
  • Urbárske pozemkové spoločenstvo Pribiš – ťažba dreva
  • Pasienkové a pozemkové spoločenstvo Davčovka Pribiš – lesné hospodárstvo a ostatné služby v lesníctve
  • Farma Dolina, s. r. o. – služby súvisiace s pestovaním plodín
  • PD Malatiná
  • Pozemkové spoločenstvo urbarialistov Malatiná
  • Základné a materské školy v obciach
  • MTS spol. s r.o. – výroba a predaj dopravníkov, automatizovaných montážnych liniek
  • Pozemkové spoločenstvo bývalý urbarialisti obce Krivá
  • Agrodružstvo Krivá – poľnohospodárska produkcia
  • ST Mont Krivá – stavebná firma
  • Drevodom Orava s.r.o. – stavebná činnosť
  • Spolok urbáru Sedliacka Dubová
  • Agrodružstvo Sedliacka Dubová
  • RW Orava Sedliacka Dubová – realizácia okrasných záhrad a parkov
  • OFZ, a.s. Široká – výroba ferozliatin (najväčší zamestnávateľ v celom opisovanom území)
  • AMICO Drevo spol. s.r.o. – drevospracujúci priemysel
  • Pozemkové spoločenstvo urbáru Dolnej Lehoty
  • Pasienkové spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo obce Dolná Lehota
  • Michal Polunc – mäsovýroba
  • Minipivovar Kastelán
  • Lesy SR š.p. – lesníctvo
  • Agrodružstvo Dlhá nad Oravou – družstvo, chov HD
  • Ján Tomáň TOMA, Dlhá nad Oravou
  • Vladimír Mikuška BANANA, Dlhá nad Oravou
  • Spolok urbáru, pozemkové spoločenstvo Dlhá nad Oravou
  • Pozemkové spoločenstvo majiteľov holí Jobovka a Kokava obce Dlhá nad Oravou so sídlom Dlhá nad Oravou
  • samostatne hospodáriaci roľníci na území podhradia
  • PS Urbariát obce Chlebnice
  • SD SHR Chlebnice

 

Ekonomickú silu sledovaného územia v oblasti poľnohospodárstva nám dobrým spôsobom demonštruje aj zloženie, resp. charakter pôdy v dotknutom území. Takáto klasifikácia nám poskytuje informácie o využívaní pôdneho zdroja (tabuľka č. 17). Ako môžeme vidieť, tak najväčšie zastúpenie majú trvalé trávne pozemky až 77,928 km2, ďalej nasledujú lesné pozemky 61,730 km2 a ostatná plocha 10,477 km2. Orná pôda má výmeru len 9,247 km2, čo predstavuje osemnásobne menšiu rozlohu ako trvalé trávnaté porasty.

Územie partnerstva je známe svojou tradíciou výroby syrárskych a mliekarenských výrobkov a špecialít akými sú korbáčiky, uzlíky, oštiepky a množstvo iných syrárskych výrobkov, ktorých výroba zamestnáva nemalý počet obyvateľov, prevažne na vidieku, kde má táto tradícia silné korene. Nemalý počet pracovných miest vytvárajú remeselné služby a drobné živnostenské služby, ktorými je región tiež známy. Sú tu zastúpení hrnčiari, košikári, drotári, tkáči oravských kobercov, výrobcovia fujár, stolári, murári, korytári, mäsiari, šitie ľudových krojov, plátenníctvo a podobne. Poľnohospodárska výroba bola na vidieku zameraná prevažne na pestovanie zemiakov (Orava je tradičným zemiakárskym regiónom), ovsa, jačmeňa. Dôležitou úlohou v zložke hospodárstva bol a aj v súčasnosti je chov hospodárskych zvierat takzvanej veľkej päťky (ošípané, hovädzí dobytok, kozy, ovce a kone) práve vďaka veľkej výmere trvalo trávnatých porastov a klimatickým podmienkam v opisovanom území.

 

Tabuľka 17: Štruktúra pôdneho fondu v Oravskom podhradí

Druh pôdy Výmera v km2
orná pôda 9,247
chmeľnica 0,000
vinica 0,000
záhrada 0,565
ovocný sad 0,012
trvalý trávny porast 77,928
lesný pozemok 61,730
vodná plocha 3,064
zastavaná plocha a nádvoria 5,716
ostatná plocha (okrasná zeleň, cintorín, neplodná pôda, povrchová ťažba, ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp, táborisko, botanická a zoologická záhrada, skanzen, amfiteáter, pamätník a iné) 10,477

Zdroj: datacube.statistics.sk, 2015

Dotazníkovým prieskumom v území bolo zistené, že až 40% samospráv nepovažuje ponuku poskytovaných služieb za dostatočnú. Chýbajú im predovšetkým bankové služby (bankomat), stravovacie a ubytovacie zariadenia, ekonomické poradenské služby, a služby stolárov, elektrikárov). Zvyšné samosprávy považujú ponuku poskytovaných služieb za dostatočnú, prípadne za takú, ktorá sa poskytuje v bezprostrednom zázemí obce (buď v susedných obciach alebo okresných mestách Dolný Kubín a Tvrdošín).

 

Cestovný ruch

Sledované územie spadá v rámci regionalizácie cestovného ruchu Slovenska do Oravského regiónu. Tento sa ďalej člení na subregióny. Sú to subregióny: Oravská priehrada, Roháče, Oravský Podzámok – hrad, Oravská Magura.

Región je destináciou, ktorá disponuje potenciálom turistických hodnôt, ubytovacích, stravovacích, informačných a ďalších doplnkových služieb. Ich správnym a vhodným spojením do atraktívnych produktov a zabezpečením ich vhodnej prezentácie na trhu cestovného ruchu sa môže stať Oravské podhradie rovnako atraktívne ako ktorákoľvek iná turistická oblasť na Slovensku či v Európe. Orava je neustále sa rozvíjajúci región, pričom cestovný ruch tejto oblasti vychádza hlavne so silných historických, kultúrnych a geografických hodnôt. Disponuje totiž nielen lokalizačnými predpokladmi, ale i historickým, kultúrnym či ľudským potenciálom, ktoré mu dávajú predpoklad uspieť na trhu s produktmi cestovného ruchu. Avšak za predpokladu vytvorenia komplexných balíčkov služieb, resp. uceleného produktu cestovného ruchu v širšom kontexte pre všetky segmenty cestovného ruchu.

 

Lokalizačné predpoklady územia

Cestovný ruch sa orientuje na využívanie kultúrno-historických kapacít vidieckej, ale aj mestskej zóny ( bezprostredná blízkosť miest Trstená, Dolný Kubín, Tvrdošín). Región je taktiež známy ako lokalita uprostred hôr, ktorá ponúka návštevníkom mnoho príležitostí na využitie voľného času, či už je to turistika, lyžovanie alebo iné alternatívne formy trávenia voľného času. Turistická sezóna je v letnom a aj zimnom období, kedy najviac návštevníkov navštívi lyžiarske centrá (Lyžiarske stredisko Oravská Magura – Racibor a v malej vzdialenosti Kubínska hoľa, Vasiľovská hoľa, Šport Centrum Lučivná – Párnica, SKI centrum Nižná. Vo väčšej vzdialenosti sú tu potom strediská SKIPARK Janovky Zuberec, Meander Ski Park Oravice, Skicentrum Vitanová, Zuberec – Milotín, Zverovka – Spálená, Lyžiarske stredisko Habovka a Podbiel), Oravský hrad (absolútna TOP destinácia Oravského podhradia s ročným počtom návštevníkov 175 000), Oravskú priehradu, dva akvaparky (Aquarelax Dolný Kubín a Meander park Oravice) a termálne kúpalisko (Oravice), múzeá a galérie v okresných mestách. Ďalším z významných lokalizačných faktorov je lesnatosť územia, sklon reliéfu, takisto aj expozícia lyžiarskych svahov. Spomedzi lokalizačných faktorov, ktorých je v opisovanom území taktiež dostatok, možno uviesť vodné plochy, či už prírodné alebo umelé (Vodopád na Poľane v Krivej, rieka Orava a blízkosť Oravskej priehrady) a aj cyklotrasy, ktoré sú určené pre zdatných a menej zdatných cyklistov, vedú krásnou oravskou prírodou a je ich z roka na rok čoraz viac. Rieka Orava sa využíva na splavy, rafting, či rybolov, ako aj ďalšie vodné športy a atrakcie. V území sú k dispozícii aj možnosti horolezectva v okolí Malatinej a vzdialenejších Roháčov, extrémnejšie formy športu: downhill, vyhliadkové lety a podobne.

Do lokalizačných predpokladov môžeme zaradiť takisto aj kultúrne a architektonické pamiatky, akými sú napríklad Oravský hrad, Múzeum v Zuberci, dva drevené kostolíky v blízkosti územia zapísané v UNESCO (Tvrdošín a Leštiny), kostoly, kaplnky a iné sakrálne stavby v území (Dolný kaštieľ v Hornej Lehote, nedávno zrekonštruovaný kostolík v Hornej Lehote, Reštaurácia Mlyn v Krivej, dva zrekonštruované kaštiele (horný – renesančno barokový a dolný kaštieľ – renesančný), drevená zvonica z konca 18. storočia v Medzibrodí nad Oravou, Pajta v Malatinej, Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Pribiši, Amfiteáter na Skalke a kostol v Malatinej, zrúcanina kostola nad Sedliackou Dubovou, Oravská hradné bralo, množstvo sakrálnych a svetských kultúrnych pamiatok v obci Oravský Podzámok (sochy, budovy, kaplnky,) zapísaných v Zozname kultúrnych pamiatok Slovenska, kostol sv. Jána Nepomuckého Oravský Podzámok, Kaplnka nepoškvrneného počatia Panny Márie Oravský Podzámok miestna časť Dolná Lehota, drevené domy v Oravskom Podzámku miestnej časti Dolná Lehota a drevené sypárne v Dlhej nad Oravou, budova bývalej Prefektúry Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku, Kostol sv. Ladislava v Dlhej nad Oravou, Súsošie Korunovania P. Márie v Dlhej nad Oravou, Reliéf sv. Jána Nepomuckého na pilieri v Dlhej nad Oravou, Kamenné náhrobníky, Fatimská kaplnka, Kaplnka sv. Anny, Kaplnka Ružencovej P. Márie – všetko v Dlhej nad Oravou). Veľmi významnú úlohu pri lokalizačných faktoroch zohrávajú aj kultúrne podujatia. Spomedzi nich môžeme spomenúť Medzinárodný festival valaskej kultúry – Bačovské dni v Malatinej, Obecné slávnosti pod Ostrým vrchom v Dlhej nad Oravou, Mrkvárske hody v Pribiši, najrôznejšie obecné jarmoky, najrôznejšie lokálne obecné slávnosti ako napríklad: dni obcí, fašiangové slávnosti, lyžiarske prechody (Krivská podkova – budúci rok 40. roční prechodu), hasičské slávnosti a súťaže, plesy a mnoho ďalších podujatí, ktoré majú ako regionálny, tak aj nadregionálny význam.

Územím prechádza aj jeden náučný chodník, konkrétne katastrom obce Krivá v dĺžke 8 km. Okolie Krivej je vhodné na rekreačné športy, cykloturistiku, bežecké lyžovanie (Krivská podkova) a je východiskovým bodom pre turistické aktivity smerované na Liptov a Hornú Oravu. Aktivity tu možno vykonávať prostredníctvom zokruhovaných trás aj počas leta a aj počas zimy. Taktiež sa tu nachádza niekoľko cykotrás (4 obce uviedli, že nimi neprechádzajú žiadne cyklotrasy), no žiadna hipotrasa (avšak pohyb osôb na koňoch je v niektorých katastroch zaznamenaný, dokonca v obci Dlhá nad Oravou sa nachádza jazdecký areál Húšť – predpoklady pre rozvoj hipoturistiky, tak v území sú).

Vzhľadom na charakter územia Oravy je nevyhnutná existencia Horskej záchrannej služby (HZS), ktorá sídli v Dolnom Kubíne (náčelníctvo) a Zuberci (Západné Tatry Sever). Samozrejmosťou sú turistické informačné kancelárie (Turistické informačné centrum Trstená, Turistická informačná kancelária Dolný Kubín a Zuberec), ktorých úlohou je informovať o možnostiach ubytovania, stravovania, podujatiach a podobne.

Územie Oravského podhradia je známe aj ako rodisko významných osobností, ktoré sa zaslúžili o spoločenský, kultúrny a sociálny rozvoj tohto územia. Sú to napríklad:

  • Jozef Libor Matoška – redaktor, spisovateľ, františkánsky kňaz, publicista, vydal viac literárnych diel divadelných hier
  • Žofia Thelová – spisovateľka a poetka z Hornej Lehoty
  • Andrej pOlák – kňaz a misionár v Egypte a Libanone z Hornej Lehoty
  • Ján Dieška – jezuita, teológ, filozof prekladateľ z Oravského Podzámku
  • Štefan Chomistek – právnik a rozhlasový redaktor z Oravského Podzámku
  • Mária Jančová – učiteľka a spisovateľka z Oravského Podzámku
  • Emil Joštiak – učiteľ, publicista z Oravského Podzámku
  • Karol Anton Medvecký – etnograf, historik, cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie z Oravského Podzámku
  • František Paňák – rímskokatolícky kňaz, publicista a prekladateľ z Oravského Podzámku
  • Jozef Benický – notár a prozaik z Oravského Podzámku
  • ThDr. Jozef Janota – publicista, kňaz, profesor na gymnáziu
  • Štefan Suroviak – poslanec, redaktor
  • Zdenka Schelingová – rehoľníčka, obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku
  • Rímskokatolícki kňazi – Čižmár Martin, Vdp.Čižmár Ondrej, Vdp. Daňko Jozef, Vdp. Haviar Jozef, Vdp. Kaučiarik Jozef, Vdp. Korbeľ Peter, Vdp. Kováč Anton, Vdp. Matis Peter, Vdp. Ťapák Peter, Vdp. Zošťák Jozef, P. Kováč Ján SVD (všetci Dlhá nad Oravou)
  • Anton Gvora rodák zo Sedliackej Dubovej, dobrodinec, ktorý svoj majetok investoval a venoval podiely zo svojho majetku každoročne obciam Sedliacka Dubová a  Dlhá nad Oravou, nakoľko jeho manželka pochádzala z Dlhej nad Oravou.
  • Hudec Ján – páter pôsobiaci v Indonézii
  • JUDr. Peter Colotka – dlohoročný predseda vlády SR, Sedliacka Dubová
  • Jozef Staško – bojovník za ľudské práva Sedliacka Dubová
  • JUDr. Jozef August Mikuš – diplomat, politológ, publicista, spisovateľ, univerzitný profesor z Krivej
  • Generálporučík Jozef Kováčik z Krivej
  • PhDr. Jozef Daniel, DrSc. – vedec a psychológ z Krivej
  • Anton Habovštiak, CSc. – spisovateľ, jazykovedec z Krivej
  • Ján Marušák – ekonóm, zastával vedúce pozície na Ministerstve financií SSR z Krivej
  • Augustín Hrbka – lekár, virológ z Krivej
  • Ing. Peter Zajac, CSc. – vedecký pracovník v oblasti chémie z Krivej
  • Alojz Habovštiak, DrSc. – vedecký pracovník v Archeologickom ústave SAV z Krivej
  • Peter Maruniak – pracovník Matice Slovenskej z Krivej
  • Jozef Ligoš – spišský kapitulný vikár a profesor v Spišskej Kapitule z Chlebníc
  • Alojz Furjel, Ondrej Gerát, Ondrej Suľa, Jozef Mikuška, Andrej Čižmár, Jozef Straka, Jozef Strapec, Július Chalupka, páter Blažej Ferančík, páter Alojz Sojčák – kňazi a rodáci z Chlebníc

 

Realizačné predpoklady územia

Až pôsobením realizačných predpokladov môžeme hovoriť o plne fungujúcom cestovnom ruchu. Do tohto typu predpokladov môžeme zaradiť pozemné komunikácie a všetky zariadenia, ktoré potrebuje účastník cestovného ruchu na rekreáciu (hotely, ubytovne, ubytovanie v súkromí, apartmány, penzióny ale napríklad aj lanovky). V území sa nachádza jedno novovybudované turistické informačné stredisko (pod Oravským hradom v Oravskom Podzámku)

Sledované územie má veľmi perspektívnu polohu pre rozvoj cestovného ruchu. Prechádzajú ním cesty E 77 (I/59), I/78 a R3, takisto železničná trať regionálneho významu č. 181. V relatívne malej vzdialenosti sa nachádzajú aj letiská – Žilina a Poprad. Taktiež letisko v Krakowe. Čo sa týka zariadení potrebných na vykonávanie cestovného ruchu, tak potrebám návštevníkov cestovného ruchu slúži niekoľko hotelov, penziónov, kempingov a ubytovaní v súkromí. Len v obciach Oravský Podzámok a Dlhá nad Oravou sa nachádza dostatočný počet ubytovacích zariadení, vo zvyšných častiach podhradia je počet ubytovacích zariadení nedostatočný.

Počty a kapacity ubytovacích zariadení na území Oravského podhradia (tabuľka č. 18) za sledované obdobie 2010 – 2014 možno oficiálne evidovať len za obce Oravský Podzámok, Krivá, Pribiš, nakoľko za iné obce Oravského podhradia Štatistický úrad SR ubytovacie zariadenia neeviduje. V Krivej a Pribiši sú však oficiálne štatistiky (okrem počtu ubytovacích zariadení v obci) označené písmenom „D“, čo znamená dôverný údaj. Preto je možné detailnejšie analyzovať kapacity v ubytovacích zariadeniach len v obci Oravský Podzámok. Tu vidíme pokles ubytovacích zariadení a aj pokles lôžok a izieb do roku 2013. Počet zariadení klesol z 5 v roku 2010 na 3 v roku 2014. Počet izieb v nich klesol zo 41 v roku 2010 na 36 v roku 2014. Počet lôžok poklesol zo 106 v roku 2010 na 96 v roku 2014.

Z uvedenej tabuľky jasne vyplýva negatívny trend vo vývoji ubytovacích zariadení v regióne.

 

Tabuľka 18: Počty a kapacity ubytovacích zariadení na území Oravského podhradia (2010 – 2014)

Rok Ubytovacie zariadenia Izby Lôžka spolu Stále lôžka Príležitostné lôžka Miesta na voľnej ploche
2010 5[1]

 

41 106 106 0 0
2011 5[2] 41 102 102 0 0
2012 6[3] 40 100 100 0 0
2013 3 34 86 86 0 0
2014 3 36 96 96 0 0

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

 

Ak sledujeme počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach, tak už z vyššie uvedeného môžeme vychádzať len z ubytovacích zariadení nachádzajúcich sa v obci Oravský Podzámok, nakoľko zvyšné dve obce uvádzajú tieto údaje ako dôverné (graf č. 4). V prvých troch rokoch sledovania stúpal počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach z 1837 v roku 2010 na 2480 v roku 2012. V tomto období stúpal aj počet domácich návštevníkov, aj počet zahraničných návštevníkov (s výnimkou roka 2012, kedy klesol počet zahraničných návštevníkov na 88). Po roku 2012 zaznamenávame pokles počtu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na 2354 v roku 2013 a na 1725, čo je absolútne minimum v sledovanom období (za tri roky 2012-2014 poklesol počet návštevníkov o 30,5%). Sú to presne tie dva roky, počas ktorých klesal aj počet ubytovacích zariadení, izieb a lôžok v území. Najviac domácich návštevníkov bolo v roku 2392 a najviac návštevníkov zo zahraničia evidujeme v roku 2014 – 323.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Graf 4: Vývoj počtu návštevníkov ubytovacích zariadení Oravského podhradia (2010-2014)

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

 

Sledovaním vývoja počtu prenocovaní v dotknutom území (graf č. 5) vidíme, že vývojový trend je identický s predchádzajúcimi dvoma grafmi. Prvé tri roky sledovania kontinuálny rast z 5818 prenocovaní v roku 2010 až na 9387 prenocovaní v roku 2012. Po roku 2012 pokles až na 5220 prenocovaní, čo predstavuje pokles v rokoch 2012 – 2014 o 44,4 % prenocovaní. Napriek tomu, že počet lôžok a izieb sa v tomto období až tak dramaticky nezmenil, aby prenocovanie ovplyvnil práve faktor znižovania ponuky ubytovania. Skôr treba pokles počtu prenocovaní (ale aj počtu návštevníkov) pripísať nedostatočnej propagácii a ponuke aktivít cestovného ruchu, ktoré by dokázali zdržať návštevníka do takej miery, že vyhľadá ubytovacie služby v regióne. Navyše treba podotknúť, že počet návštevníkov sa po roku 2012 znižoval v segmente domáceho obyvateľstva, nie medzi zahraničnými návštevníkmi, ten je paradoxne najvyšší za celé sledované obdobie práve v roku 2014.

Najviac domácich návštevníkov bolo zaznamenaných v roku 2012 – 9190 návštevníkov, naopak najmenej v roku 2014 – 4577 návštevníkov.

Najviac zahraničných návštevníkov bolo zaznamenaných v roku 2014 – 643 návštevníkov, naopak najmenej v roku 2012 – 197 návštevníkov.

Vidíme teda, že roky 2012 a 2014 sú vo svojej podstate extrémami. Rok 2012 je najsilnejší z pohľadu prenocovania domácich obyvateľov a najslabší z pohľadu prenocovania zahraničných návštevníkov a rok 2014 je najslabší z pohľadu prenocovania domácich návštevníkov a najsilnejší z pohľadu prenocovania zahraničných návštevníkov – čo sa premietlo do zníženia celkového počtu prenocovaní v období 2012-2014 až o 44,4%.

 

 

 

 

 

 

Graf 5: Vývoj počtu prenocovaní návštevníkov Oravského podhradia (2010-2014)

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

 

Ak budeme analyzovať priemerný počet prenocovaní v období 2010 – 2014 (graf č. 6), tak vidíme, že tento ukazovateľ sa počas sledovaného obdobia nejako výrazne nemenil. Tí návštevníci, ktorí sa rozhodli využiť ubytovacie služby v opisovanom území sa v priemere zdržali v ubytovacích zariadeniach 3 až 3,8 noci.

 

Graf 6: Vývoj priemernej dĺžky počtu prenocovaní v Oravskom podhradí (2010-2014)

Zdroj: ŠÚ SR, 2015

 

Selektívne predpoklady územia

Tieto predpoklady nám hovoria o tom, kto a ako často sa môže cestovného ruchu zúčastniť a z akého dôvodu sa cestovného ruchu zúčastňuje. V letných mesiacoch trávi obyvateľstvo regiónu svoj voľný čas na záhradách alebo chatkách. Niektorí z nich navštevujú Oravský hrad, Vodnú nádrž Oravská priehrada, rôzne obecné kultúrne podujatia a taktiež obľubujú turistické výlety do okolia. Tento druh voľnočasovej aktivity vykonávajú ako počas pracovného dňa, tak aj cez víkendy. V zimných mesiacoch navštevujú niekoľko lyžiarskych stredísk, klziská v mestách, veľkej obľube sa teší bežecké lyžovanie, ktoré má na území partnerstva priam ideálne podmienky pre rozvoj a podobne.

Pokiaľ budeme hovoriť o pasívnom cestovnom ruchu, tak u obyvateľstva regiónu prevláda navštevovanie oblastí Stredozemného mora počas letných mesiacov (snáď aj z toho dôvodu, že tieto destinácie nie sú až tak finančne náročné). V zimných mesiacoch sa niektorí obyvatelia vydávajú do lyžiarskych stredísk v rakúskych Alpách, prípadne poľskej strany Tatier, akvaparkov.

Selektívne predpoklady sú úzko spojené s hustotou obyvateľstva, vekovou štruktúrou obyvateľstva, jeho kúpyschopnosťou, celkovými sociálnymi pomermi, vzdelaním, vlastníctvom auta alebo objektu cestovného ruchu, priemerného mesačného príjmu rodiny a podobne.

 

Trendy v cestovnom ruchu Oravského podhradia

Najnovšie trendy v oblasti cestovného ruchu by sa dali zhrnúť do niekoľkých bodov:

  • neustále skracovanie dĺžky dovolenky, viac kratších dovoleniek do roka (predĺžené víkendy),
  • zvyšuje sa dopyt po dovolenkách na objednávku, vplýva na to aj väčšia možnosť používania informačných technológií a tzv. Generácia Y,
  • nárast záujmu o nehotelové ubytovanie (penzióny, kempy, ubytovanie v súkromí…),
  • rastie počet turistov v poproduktívnom veku, čomu treba prispôsobiť aj ponuku,
  • aktívne prežitie dovoleniek: cykloturistika, adrenalínové športy (rafting, bungee jumping, hipoturistika…),
  • neustály nárast foriem cestovného ruchu, akými sú agroturistika a vidiecky cestovný ruch,
  • tematicky zamerané náučné okruhy (pivná cesta, cesta remesiel, cesta tradičnej kuchyne a výrobkov…),
  • hipoturistika, animoterapia,
  • wellness cestovný ruch,
  • lyžovanie a letná turistika v kombinácii napríklad s wellness a podobne,
  • predstava ideálnej dovolenky (7-14 dňovej) – kombinácia hôr a kúpania v regiónoch a návštev hradov, múzeí, kultúrno – historických pamiatok,
  • znižovanie počtu ubytovacích zariadení, lôžok a izieb,
  • znižovanie počtu prenocovaní domácich návštevníkov v sledovanom území,
  • zvyšovanie počtu prenocovaní zahraničných návštevníkov v sledovanom území,
  • priemerné výdavky obyvateľa regiónu na domáci dovolenkový pobyt síce rastú, sú však neustále v priemere až trojnásobne nižšie ako výdavky na dovolenkový pobyt v zahraničí,
  • záujem zahraničných návštevníkov sa sústreďuje na zimné športy v lyžiarskych strediskách, dovolenky na horách a pri vode, wellness pobyty, poznávanie pamiatok,
  • nárast mobility a dopytu po požičovniach áut, motocyklov a bicyklov,
  • význam kamenných cestovných agentúr klesá, balíky služieb budú stále viac nakupované cez internet,
  • nutnosť identifikácie regiónu ako jednotného a uceleného produktu cestovného ruchu (spoločná značka kvality a pod, zľavové karty, jedna vstupenka platí do viacerých zariadení…),
  • v oblasti zimných športov je významný nárast rekreačného bežeckého lyžovania,
  • výrazné tendencie posilňovať cykloturistiku aj na medzištátnej úrovni (najmä s Poľskom).

1.8 Dotazníkový prieskum a šetrenia

 

Okrem dotazníkov, ktoré boli určené starostom obcí, rovnako boli vytvorené neanonymné dotazníky aj pre volených zástupcov jednotlivých samospráv – poslancom obecných zastupiteľstiev (bez obce Pokryváč, návratnosť dotazníkov bola 0). Tieto dotazníky mohol taktiež vyplniť ktokoľvek z obyvateľov obce prostredníctvom svojho voleného zástupcu. Zámerom bolo čo najefektívnejším spôsobom zapojiť obecných poslancov do procesu tvorby dokumentu a delegovať komunikáciu ohľadom celého dokumentu na poslancov. Z takto zozbieraných dotazníkov bolo možné získať relevantné údaje pre strategickú časť.

Pre rozsiahlosť otázok a odpovedí sú niektoré odpovede uvedené v samostatnej Prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto dokumentu. Menej rozsiahle odpovede na otázky z dotazníka uvádzame priamo v tejto podkapitole.

Otázka č. 1 Respondent je muž/žena

Spomedzi všetkých vyplnených dotazníkov bolo 81% vyplnených mužmi a 19% vyplnených ženami.

 

Otázka č. 2 sa týkala mena a priezviska respondenta.

 

Otázka č. 3 Bývam v obci

21,4% respondentov bolo z obcí Dlhá nad Oravou a Chlebnice, 9,5% bolo z obce Horná Lehota a Krivá, 4,8% z obce Malatiná a Medzibrodie nad Oravou, 11,9% z Oravského Podzámku, 14,3% z Pribiša a len 2,4% z obce Sedliacka Dubová.

 

Otázka č. 4 Veková kategória

23,8% opýtaných bolo vo veku 19-35 rokov a 51-65 rokov. Najpočetnejšou skupinou opýtaných bola veková skupina 36-50 rokov, ktorí tvorili 52,4% opýtaných.

 

Otázka č. 5 Aké je vaše postavenie v rámci obce?

11,9% respondentov boli starostovia dotknutých obcí, zvyšných 88,1% tvorili poslanci obecných zastupiteľstiev a občania.

 

Otázka č. 6 Ako celkovo vnímate Vašu obec?

Spomedzi piatich možností odpovede (veľmi pozitívne, skôr pozitívne, skôr negatívne, veľmi negatívne, iné) respondenti uviedli len dve možnosti. Veľmi pozitívne vníma svoju obec 14,3% opýtaných a skôr pozitívne vníma svoju obec až 85,7% opýtaných.

 

Otázka č. 7 Vyjadrite prosím svoju úroveň spokojnosti s nasledujúcimi témami (doplňte prosím body v rozsahu 1 nízka spokojnosť až 5 vysoká spokojnosť)

Odpovede na túto otázku sú uvedené v Prílohe č. 1

 

Otázka č. 8 Aký je Váš najobľúbenejší spôsob trávenia voľného času?

Respondenti mali na výber z piatich možností, pričom vždy mohli vybrať maximálne 3 odpovede.

Návšteva kultúrnych akcií – túto možnosť uviedlo 54,8% opýtaných.

Návšteva športových akcií – túto možnosť uviedlo taktiež 54,8% opýtaných.

Návšteva vzdelávacích akcií (besedy, prednášky) – túto možnosť uviedlo 16,7% opýtaných.

Vlastné športovanie – uviedlo 57,1% opýtaných.

Iné – uviedlo 16,7% opýtaných (napríklad cirkevné akcie, príroda, rodina, včelárstvo alebo rezbárstvo).

 

Otázka č. 9 Stretli ste sa v rámci svojho pôsobenia v samospráve s korupciou?

7,1% opýtaných uviedlo, že sa v rámci svojho pôsobenia v samospráve stretlo s korupciou. 92,9% sa s korupciou nestretlo.

 

Otázka č. 10 Domnievate sa, že starostlivosť o zeleň sa vo vašej obci za posledne dva roky zlepšila?

Určite áno uviedlo 31% opýtaných, skôr áno uviedlo 40,5% opýtaných, určite nie uviedlo ako odpoveď 2,4% opýtaných, skôr nie uviedlo 16,7% opýtaných a neviem, nedokážem posúdiť 9,5%.

 

Otázka č. 11 Zhodnoťte kvalitu životného prostredia (doplňte prosím body v rozsahu 1 nízka spokojnosť až 5 vysoká spokojnosť)

Odpovede na túto otázku sú uvedené v Prílohe č. 1

 

Otázka č. 12 Využívate na cestovanie verejnú dopravu (vlakovú alebo autobusovú)?

Ako odpoveď áno uviedlo 45,2% opýtaných. 54,8% opýtaných uviedlo odpoveď nie.

 

Otázka č 12a. Ste spokojný s autobusovými spojmi (doplňte prosím body v rozsahu 1 nízka spokojnosť až 5 vysoká spokojnosť)?

Odpovede na túto otázku sú uvedené v Prílohe č. 1

 

Otázka č 12b. Ste spokojný s vlakovými spojmi (doplňte prosím body v rozsahu 1 nízka spokojnosť až 5 vysoká spokojnosť)?

Odpovede na túto otázku sú uvedené v Prílohe č. 1

 

Otázka č. 13 Aká je podľa Vás v obci bezpečnosť? Nebojím sa: … (doplňte prosím body v rozsahu 1 bezpečné až 5 nebezpečné)

Odpovede na túto otázku sú uvedené v Prílohe č. 1

 

Otázka č. 14 Čo je najväčším problémom obce?

V obci Dlhá nad Oravou uviedli respondenti, že za najväčší problém považujú nedostatok pracovných príležitostí, preťaženosť cesty I. triedy vedúcej cez obec (absencia obchvatu R3), nedostatok možností trávenia voľného času a nedostatočné využitie kultúrneho domu.

Respondenti z Hornej Lehoty uviedli ako najväčšie problémy obce nedostatočnú vybavenosť obchodov a služieb, nedostatok trávenia voľného času a nedostatok pracovných príležitostí.

Bývajúci v Chlebniciach sa vyjadrili, že najväčšími problémami obce sú nedostatočná vybavenosť obchodmi a službami, nedostatok pracovných príležitostí, nedostatok možností trávenia voľného času, nekvalita niektorých VPP, zlá kvalita ciest a zlý vzhľad centra obce (park, chodníky).

Obyvatelia obce Krivá uviedli ako najväčšie problémy nedostatok možností trávenia voľného času, odpady a nakladanie s odpadom, taktiež nezáujem občanov o obec.

Obyvateľov Malatinej a Medzibrodia nad Oravou najviac trápi nedostatok pracovných príležitostí a nedostatok možností trávenia voľného času a podobne.

Opýtaných v obci Oravský Podzámok najviac trápi nedostatočná kanalizácia, nedostatočná vybavenosť obchodmi a službami, taktiež aj nedostatok možností trávenia voľného času a nedostatok financií na rozvojové programy obce.

Respondenti z obce Pribiš sa vyjadrili, že najväčšie problémy obce sú nedostatok pracovných príležitostí, zlý stav miestnych komunikácií, čierne stavby v obci, nedostatok možností trávenia voľného času, katastrofálny stav materskej školy a nedostatočná vybavenosť obce obchodmi a službami.

Obyvatelia Sedliackej Dubovej považujú za najväčšie nedostatky hlavne nedostatok pracovných príležitostí.

 

Otázka č. 15 Aké najväčšie pozitíva nachádzate v obci?

Obyvatelia Dlhej nad Oravou uviedli, že najväčšie pozitíva obce sú dobrá sociálna vybavenosť, transparentnosť rokovaní obecného zastupiteľstva, dostupnosť obchodov a služieb, vybudované detské ihriská a športový areál, narastajúce množstvo zelene, kultúrne a športové podujatia, moderná škola a obecný úrad.

Opýtaní z Hornej Lehoty uviedli, že najväčšie pozitíva obce sú jej lokalizácia v zaujímavom kultúrnom a životnom prostredí a že je to malá, tichá obec.

Respondenti z Chlebníc uviedli ako pozitíva, že sa v obci rozvíja folklór, šport a škola, taktiež dobré podmienky k životu, susedské vzťahy, kultúrne podujatia, nízka kriminalita, pekná príroda, čisté životné prostredie a menej frekventovaná doprava.

Obyvatelia Krivej uviedli ako pozitíva dlhoročnú kultúrnu a športovú tradíciu, angažovanosť obyvateľov a aktívny prístup k riešeniu problémov

Obyvatelia obce Malatinej uviedli na túto otázku, že pozitíva obce sú v peknej prírode.

V Medzibrodí nad Oravou opýtaní uviedli, že pozitíva v obci sú hlavne v priestoroch pre kultúrno – spoločenské a športové vyžitie a dobrá materská škola.

Respondenti z Oravského Podzámku uviedli ako pozitíva pomerne bezpečnú a čistú obec s fungujúcimi službami, množstvo kultúrnych akcií spojených s Oravským hradom, ukončenú výstavbu R3 a Oravský hrad v obci.

V obci Pribiš vidia pozitíva hlavne vo zvýšení záujmu o výstavbu rodinných domov, existencii športových aktivít, kultúrnych a spoločenských podujatí, tichosti a čistoty obce.

Obyvatelia Sedliackej Dubovej vidia pozitíva v čistote svojej obce a kvalite životného prostredia, dobrých medziľudských vzťahoch a pokojnom živote.

 

Otázka č. 16 Čo by sa v obci malo rozhodne zmeniť?

V obci Dlhá nad Oravou respondenti uviedli, že treba odľahčiť cestu I. triedy, zveľaďovať obec, vybudovať ČOV, zberný dvor, dobudovať chodníky, znížiť energetickú náročnosť obecných budov, dobudovanie športovísk, zvýšiť bezpečnosť cestnej dopravy, vybudovať kanalizáciu, personálne a kompetenčne posilniť obecný úrad, budovanie parkovísk, dobudovanie kamerových systémov a verejného osvetlenia

V obci Horná Lehota opýtaní uviedli, že treba zlepšiť využívanie voľného času u detí a mládeže, upraviť vlakovú zastávku, upraviť verejné priestranstvá, zabezpečiť športové vyžitie a vybudovať zberný dvor.

V Chlebniciach obyvatelia určili, že treba rozhodne zlepšiť výstavbu ciest, výstavbu (rekonštrukciu) kultúrneho domu, zlepšiť komunikáciu samosprávy s občanmi a zapojiť ich do vecí verejných, dobudovať občiansku vybavenosť, opraviť kanalizáciu a časť potoka, vybudovať oddychové plochy, viac zelene, úpravu centra obce.

Občania Krivej uviedli, že treba zlepšiť zber separovaného odpadu, vybudovať zberný dvor, taktiež treba zlepšiť údržbu miestnych komunikácií, zrekonštruovať kultúrny dom a športový areál futbalového ihriska, zlepšiť prístup občanov k spoločenskému dianiu a k spoločnému verejnému majetku.

V Malatinej sa občania vyjadrili, že je nutné zlepšiť kvalitu a okolie ciest, vybudovať telocvičňu a ďalšie miesta pre športovanie, participáciu ľudí na dianí v obci a zlepšiť vzťah k obecnému majetku.

Opýtaní v Medzibrodí nad Oravou vidia zmenu v zrekonštruovaní miestnej komunikácie po výstavbe kanalizácie a prístupe občanov k obecnému majetku.

Respondenti Oravského Podzámku uviedli, že treba rozhodne vybudovať kanalizáciu v celej obci, zlepšiť bezpečnosť detí na ceste do školy, vybudovať ČOV, opraviť komunikácie a zvýšiť čistotu a poriadok verejných priestranstiev, zlepšiť služby.

V Pribiši opýtaní uviedli, že treba rozhodne rekonštruovať materskú školu, rekonštruovať miestne komunikácie, zlepšiť občiansku vybavenosť, budovať novú infraštruktúru a vybudovať športoviská pre trávenie voľného času.

V Sedliackej Dubovej obyvatelia uviedli, že je nevyhnutné vybudovať obchvat obce (R 3), nakoľko je obec neúnosne preťažená automobilovou dopravou.

1.9 SWOT analýza

 

SWOT analýza je nástroj strategického plánovania používaný na hodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, ktoré spočívajú v danom projekte, obchodnej príležitosti, území, prípadne v inej situácii, v ktorej sa nachádza organizácia alebo územie so snahou uskutočniť určitý cieľ. Zahrňuje monitorovanie marketingového interného aj externého prostredia:

  • Silné stránky (Strenghts) – interné / vnútorné atribúty / vlastnosti, ktoré jej môžu napomôcť k dosiahnutiu cieľa,
  • Slabé stránky (Weaknesses) – interné / vnútorné atribúty / vlastnosti, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa,
  • Príležitosti (Opportunities) – externé podmienky, ktoré môžu dopomôcť k dosiahnutiu cieľa,
  • Ohrozenia (Threats) – externé podmienky, ktoré môžu sťažiť dosiahnutie cieľa.

 

Životné prostredie
Silné stránky

– zachovalé životné prostredie mimo urbanizovaných priestorov

– čisté životné prostredie

– rieka Orava a jej prítoky

– existencia maloplošných chránených území  a lokalít NATURA 2000

– územie sa nachádza v bezprostrednej blízkosti CHKO a národných parkov

– bohatá fauna a flóra, vysoká biodiverzita

– existencia drobných minerálnych prameňov

– množstvo verejnej zelene

– autentickosť prírodného potenciálu v území

– zavedený triedený zber odpadu

– vysoká lesnatosť územia,

– dobrý vplyv škôl a školských zariadení na

formovanie environmentálneho vedomia a postoja

žiakov k problematike životného prostredia

– dostatočné zdroje pitnej vody

Slabé stránky

– existencia čiernych skládok v regióne a environmentálnych záťaží

– slabé environmentálne povedomie hlavne u starších ročníkov

– neustále sa rozvíjajúca priemyselná a hospodárska výroba

– obnova a údržba zelene v intravilánoch

– pôda ohrozená vodnou a veternou eróziou

– používanie vysokých dávok priemyselných hnojív

– tranzitná doprava s medzinárodným významom, ktorá sa neustále zahusťuje

 

Príležitosti

– zlepšenie separovaného zberu odpadu

– udržanie a systematická obnova verejnej zelene,

– budovanie nových parkov, vytváranie

oddychových zón, detských ihrísk a parkov (skultúrnenie prostredia)

– zlepšenie systému zberu komunálneho odpadu

a triedeného odpadu v území partnerstva

– výstavba kompostární alebo priestorov na likvidáciu bioodpadu,

– rozvoj ekologického poľnohospodárstva,

– zvyšovanie podielu využívania OZE smerom

k ochrane ŽP,

– dobudovanie kanalizácie, ČOV a dokončenie

vodovodov v obciach

Ohrozenia

– čierne skládky a staré environmentálne záťaže

– nedobudovanie R3 v plnom profile

– živelné a nepredvídateľné udalosti

– možnosť kontaminácie podzemných vôd a pôdy priemyselnou výrobou

– nesystematický rozvoj priemyslu a iných miest priemyselnej výroby

– zvyšovanie kapacít tranzitnej dopravy

– legislatívne zmeny v oblasti ochrany prírody

a krajiny

 

Doprava a infraštruktúra
Silné stránky

– výhodná geografická poloha, dostupnosť regiónu

– existencia cestnej a železničnej dopravy

– existencia R3

– existencia siete značených a neznačených cyklotrás

– dobré napojenie na cestnú sieť do Poľskej republiky

– spokojnosť so stavom verejnej dopravy v regióne

– zrekonštruované verejné osvetlenia

 

Slabé stránky

– zlý technický stav ciest II. a III. triedy

– nedobudovaná R3

– tranzitná kamiónová doprava

– zahusťovanie cestnej dopravy

– zlý technický stav autobusových zastávok

– slabé využívanie železničnej dopravy

– absencia kanalizačnej siete v obciach

– nevyhovujúci stav poľných a lesných ciest

– opotrebovaný stav miestnych komunikácií,

nedostatok parkovacích miest, chýbajúce cyklistické chodníky, ktoré by prepájali jednotlivé urbanizované časti okresu a jeho okolia (nadväznosť na rekreačne oblasti okresu)

– absencia, resp. nedobudovanie prvkov technickej infraštruktúry v niektorých obciach regiónu

– slabšia dopravná dostupnosť niektorých obcí regiónu (prevažne koncových obcí)

– chýbajúce bezpečnostné prvky pre spomaľovanie dopravy v obciach

 

Príležitosti

– presun prepravovaných objemov tovarov z cesty na železnicu

– dobudovanie kanalizácie a vody v niektorých častiach regiónu

– rekonštrukcia ciest III. triedy

– vybudovanie základnej infraštruktúry k centrám

cestovného ruchu (chodníky, cyklochodníky,

parkoviská, cesty, voda, kanalizácia)

– využívanie alternatívnych spôsobov dopravy (elektromobilita)

– pokračovanie v rekonštrukcii a rozširovaniu verejného osvetlenia

– budovanie bezpečnostného kamerového systému na ochranu verejného majetku

Ohrozenia

– pretrvávajúci nezáujem o rekonštrukciu ciest v správe VUC

– zvyšovanie kapacít tranzitnej dopravy

– upadanie významu železničnej dopravy

– marginalizovanie prihraničného regiónu

– nevysporiadané pozemky v prípade budovania dopravnej infraštruktúry

– nedostatok finančných prostriedkov na udržanie technického stavu infraštruktúry

 

Kultúra, tradície, šport, voľný čas
Silné stránky

– periodicky sa opakujúce podujatia športového, kultúrneho a spoločenského charakteru s národným i medzinárodným významom

– rázovitý región Slovenska

– priamo v území sa nachádza Oravský hrad

– existencia amfiteátrov

– kultúrne územie s vysokou hodnotou naviazané na históriu a historické pamiatky

– dlhodobo pretrvávajúci záujem o kultúrne a spoločenské tradície

– tradičné remeslá, kroje, jedlá, zvyky

– dobre vybudovaná sieť športových, kultúrnych a spoločenských organizácií

– vybudované cezhraničné partnerstvá

– územie bohaté na svetské a sakrálne stavby

– existencia niekoľkých národných kultúrnych pamiatok

– zrekonštruované kultúrne pamiatky

– rodisko významných dejateľov a osobností

– tradícia v poskytovaní remeselných služieb a

výrobkov

– existencia množstva plôch vhodných na športovú činnosť (futbalové ihriská, multifunkčné ihriská…)

– existencia občianskych združení a neziskových organizácií, ktoré sa spolupodieľajú na kultúrnom, športovom a voľnočasovom vyžití v území

-územie je vhodné na vykonávanie pešej turistiky, cykloturistiky, bežeckého lyžovania

Slabé stránky

– nedostatok spoločenských a kultúrnych podujatí nadregionálnej alebo národnej úrovne

– existencia vandalizmu

– zlý technický stav kultúrnych a historických pamiatok (opotrebovanie)

– náročná údržba kultúrnych domov

– zlý technický stav budov

– slabá propagácia kultúrnych a spoločenských podujatí

– starnutie obyvateľstva

– nedostatok finančných prostriedkov na kultúru

– v niektorých obciach regiónu chýba telocvičňa pri základnej škole

 

Príležitosti

– efektivizácia nadviazaných partnerstiev na Slovensku ale aj v zahraničí

– rozvoj kultúry a športu

– vytváranie nových mikroregionálnych väzieb

– revitalizácia sakrálnych a svetských pamiatok v regióne

– využitie kultúrnych pamiatok pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu

– podpora tradičných ľudových zvykov, remesiel, kulinárskych špecialít, spracovanie produktov

– rozvinúť marketing a zviditeľnenie kultúrnych podujatí a potenciálu územia

– využitie existujúceho kultúrno-historického

a prírodného potenciálu v rozvoji aktívneho

zahraničného a domáceho cestovného ruchu

orientovaného na vidiecky turizmus, mestský a konferenčný cestovný ruch

– vybudovať centrum kultúrneho turizmu – rozvoj animačných aktivít a kultúrnych podujatí

– zachovanie tradičného koloritu vidieka

Ohrozenia

– nezáujem o veci verejné

– odchod mladých z regiónu

– pretrvávajúca devastácia technického stavu kultúrnych pamiatok z titulu nezáujmu a nedostatku finančných zdrojov

– nevyužívanie materiálnych zdrojov územia (kultúrne pamiatky s historickým významom)

– strata záujmu o svoju históriu

– neuchovanie kultúrnych hodnôt

– nedostatok finančných zdrojov na podporu športu a voľnočasových aktivít obyvateľov regiónu

 

Cestovný ruch
Silné stránky

– výhodná geografická poloha na medzinárodnom

rozhraní, ktorá predstavuje výborné možnosti pre

cezhraničnú spoluprácu

– blízkosť hranice s významným zdrojovým

zahraničným trhom CR (Poľskou republikou)

– z hľadiska Regionalizácie cestovného ruchu patrí územie do Oravského regiónu, ktorý má prevažne národný význam (región II. kategórie zo IV. možných)

– región má charakter prevažne vidiecky

– región je bohatý na kultúru, tradície, zvyky,

gastronómiu

– na území pôsobia dva klastre cestovného ruchu (Klaster Orava a Klaster Oravaregion)

– Oravský hrad s múzeom (návštevnosť pamiatky cca 175 000 návštevníkov ročne)

– vysoká lesnatosť územia (vhodné podmienky pre rozvoj drobného lesného hospodárstva, zber

lesných plodov, hubárčenie, silvituristika)

– kontrastný reliéf partnerstva (lúka – les, vodná

plocha – kopce, kotliny – vysoké vrchy)

– autentickosť prírodného potenciálu v území (do

partnerstva zasahujú maloplošné územia, lokality NATURA 2000, nachádzajú sa tu chránené stromy a blízkosť národných parkov a CHKO)

– vybudovaná a značená sieť turistických trás

a chodníkov, vhodné podmienky pre horskú

turistiku, extrémne športy (skalolezectvo, rafting, splavy, downhill a podobne)

– silná koncentrácia lyžiarskych stredísk (ich dĺžka

ako aj rôzna náročnosť), čo predstavuje výborné

podmienky pre zjazdové a bežecké lyžovanie, ako

aj pre skialpinizmus

– blízkosť dvoch akvaparkov a termálneho

kúpaliska

– periodicky sa opakujúce podujatia športového, kultúrneho a spoločenského charakteru s národným i medzinárodným významom

– vhodné lokalizačné a realizačné podmienky pre

rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, agroturistiky

a cykloturistiky

– udržiavanie tradícií, folklóru, ľudovej architektúry

a neustály nárast záujmu o všetky formy

kultúrneho dedičstva najmä medzi mladými ľuďmi,

– existencia turistickej informačnej kancelárie,

– existencia jaskýň a vodopádov dotvárajúca

krajinoobrazársky ráz vidieka v území

– zrúcanina starého kostolíka nad Hornou Lehotou

– nárast počtu prenocovaní zahraničných návštevníkov

– absencia bezpečných cyklotrás a cyklochodníkov (nemotorová doprava) a s tým súvisiacej doplnkovej infraštruktúry

Slabé stránky

– pokles počtu prenocovaní domácich návštevníkov

– pokles počtu ubytovacích zariadení (a s tým spojený pokles izieb a lôžok)

– absencia dostatočného počtu ubytovacích zariadení (len v obci Oravský Podzámok a Krivá)

– konkurencieschopnosť a kvalita poskytovaných

služieb, ktorá sa odráža v nepomere medzi kvalitou poskytovaných služieb a cenou

– nedostatok doplnkových služieb s celoročným

využitím, ktoré by dosahovali európsky štandard,

ako aj potreba vylepšenia produktov pre zážitkový

cestovný ruch

– chýbajúca koncepčná marketingová stratégia,

značka a imidž destinácie ako celku

– z hľadiska priemernej dĺžky pobytu návštevníkov

prevládajú krátkodobé pobyty

– ponúkané balíky služieb je potrebné inovovať za

účelom zvýšenia kvality európskeho štandardu

– častokrát slabá jazyková vybavenosť pracovníkov v cestovnom ruchu

– odliv mladých mozgov z regiónu, ktorí majú

skúsenosti v poskytovaní služieb a cestovnom

ruchu

– chýbajúci jednotný informačný, rezervačný a

distribučný systém na regionálnej úrovni

– absencia medzinárodných hotelových reťazcov

(predstavujú trvalú značku kvality) i napojenia

hotelov na medzinárodné informačné a rezervačné systémy

– spolupráca subjektov zainteresovaných na rozvoji vidieckeho cestovného ruchu v území ešte stále nie je v ideálnom stave a mala by v budúcnosti napredovať

– chýbajúce vyhliadky, odpočívadlá a ďalšia

doplnková infraštruktúra cestovného ruchu

(odpadkové koše, stojany na bicykle, informačné

tabule, smerové tabule, značenia a podobne)

– absencia medzinárodného letiska priamo v regióne

Príležitosti

– predpoklady pre celoročné využitie ponuky

cestovného ruchu v území

– vhodné predpoklady pre zavedenie efektívneho

destinačného manažmentu

– pohostinnosť a ochota miestneho obyvateľstva

podieľať sa na cieľavedomom rozvoji cestovného

ruchu

– vhodné podmienky pre rozvoj cezhraničnej

spolupráce s Poľskou republikou v rámci

cyklodopravy a budovania infraštruktúry

vidieckeho cestovného ruchu, so zameraním sa na poľskú klientelu

– dobudovanie R3

– vytváranie nových pracovných príležitostí v

odvetví cestovného ruchu a vplyvom

multiplikačného efektu aj v ostatných odvetviach

hospodárstva

– podpora vzdelávania v cestovnom ruchu formou

školení, rekvalifikačných kurzov a workshopov

– zavedenie karty zliav pre návštevníkov s cieľom

poskytovať kvalitné komplexné služby za

výhodnejšiu cenu

– snaha vytvárať nové produkty a aktivity pre

vybrané segmenty

– možnosti spolupráce s okolitými OOCR (Orava,

Liptov, Liptovský Ján, Vysoké Tatry, Kysuce, Malá

Fatra, Turiec – Kremnicko) ale aj medzi sebou

navzájom (samosprávy partnerstva + podnikatelia

v CR a službách)

– zmeny v nákupnom správaní obyvateľov SR, viac krátkodobých pobytov v roku, rast záujmu o

zdravý životný štýl, pobyt v prírode, horách,

ochutnanie a zažitie pravej domácej kultúry a

podobne

– lepšie využitie kultúrneho potenciálu sakrálnych

a svetských stavieb v obciach

– využitie súčasného trendu návratu k pôvodným

zvykom, tradíciám, ku starej kuchyni, ku zážitkom

v urbánnom prostredí s jeho históriou a aktivitami

vykonávanými priamo v tomto prostredí

– rozvoj rodinnej rekreácie

– možnosti získania finančných zdrojov z EÚ

– podpora ubytovania v súkromí

– zvýšenie záujmu domáceho obyvateľstva

o podnikanie vo vidieckom cestovnom ruchu

– výstavba a rekonštrukcia ubytovacích

a stravovacích zariadení + budovanie doplnkovej

infraštruktúry (cyklotrasy, chodníky, autokemping, prístavisko lodí, ktoré splavujú rieku Oravu…)

– prezentácia územia partnerstva ako jednotnej

destinácie na výstavách a veľtrhoch CR

Ohrozenia

– rast cestovateľských skúseností návštevníkov

spôsobil rast ich očakávaní, preto častokrát

vyžadujú vyššiu pridanú hodnotu za poskytnuté

služby

– nedostatočný počet cestovných kancelárií a agentúr so zameraním na domáci, vidiecky a aktívny zahraničný (príchodový) cestovný ruch

– zaostávanie infraštruktúry cestovného ruchu za

potrebami rozvoja cestovného ruchu v súlade s

aktuálnym trendmi v cestovnom ruchu

– nepomer v počte vybudovaných náučných trás a

chodníkov vo vzťahu k prírodným podmienkam

destinácie

– cenová úroveň pre domácich, ale aj zahraničných návštevníkov (konkurencia na poľskej strane ponúka nižšie ceny)

– sezónnosť vo využívaní zariadení cestovného

ruchu

– nedostatočne spracovaný kalendár podujatí

(respektíve jeho absencia)

– potreba neustálej spolupráce subjektov

zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu

(destinačný manažment, marketing a branding

destinácie a podobne), chýbajúca nadväznosť a

kontinuita v prípade nosných produktových línií a

ich napojení na ostatné doplnkové služby

– absencia napojenia regionálnych produktov

destinácie na produkty ostatných okolitých

destinácii (regiónov)

– existencia tieňovej ekonomiky

– úzka špecifikácia produktu, väčšina podnikateľov

ponúka veľmi podobné balíky služieb (absentuje

jedinečnosť)

– kvalita ciest druhej a tretej triedy i miestne

komunikácie

– zimy bez snehu

– nekvalifikovaný a zle ohodnotený personál

– pretrvávajúci odliv mladých mozgov z regiónu

– ochranné ekologické a urbanistické limity v

krajine

– nedostatok relevantných štatistických údajov pre

potreby cestovného ruchu

 

Ekonomika
Silné stránky

– fungujúci systém územného plánovania na všetkých plánovacích úrovniach

– definované a v praxi realizované programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja

– vybudovaný systém pre zabezpečenie riadenia projektového cyklu eurofondov

– 64% obyvateľov v produktívnom veku

– vyrovnaný počet obyvateľov

– zvyšujúca sa kúpyschopnosť obyvateľstva

– existencia silných zamestnávateľov v regióne

– blízkosť štátnej hranice s ČR, čo posilňuje migráciu obyvateľstva a tovarov

– vhodná poloha k okresným mestám

– blízkosť priemyselných parkov

– existencia dvoch klastrov cestovného ruchu

– začiatok nového programovacieho obdobia 2014-2020

– záujem investorov o toto územie

Slabé stránky

– legislatívne a vecne nedobudovaný systém na podporu regionálneho rozvoja

– nedostatočná ponuka práce v opisovanom regióne

– poproduktívne obyvateľstvo prevyšuje nad obyvateľstvom v predproduktívnom veku

– nedostatočne rozpracovaná národná stratégia regionálneho rozvoja

– mnoho prípadov neaktuálnych plánovacích dokumentov na úrovni VUC a obcí

– nízka miera koordinácie medzi aktivitami podpory regionálneho rozvoja a eurofondmi

– nedostatočné využívanie partnerstva verejného a súkromného sektora v rámci podpory regionálneho a miestneho rozvoja

– periférny prihraničný región

– nízka technická a technologická vybavenosť obcí

– slabnúce ekonomicky aktívne obyvateľstvo

– starnúce obyvateľstvo

– zvyšujúca sa migrácia a odliv vzdelanej pracovnej sily

– krátenie podielových daní

– nedostatočne využitý existujúci potenciál ekonomických zdrojov v rozvoji vidieka (cestovný ruch, malé a stredné podnikanie…)

– absencia živnostenských služieb v niektorých obciach

– zlá dopravná dostupnosť niektorých obcí regiónu (hlavne koncových obcí)

Príležitosti

– využiť orientáciu európskej regionálnej politiky na integrované prístupy a využívanie územnej koncentrácie na dobudovanie systému podpory regionálneho a miestneho rozvoja

– vytvoriť dostatočné konzultačné a rozhodovacie platformy (fóra) pre zabezpečenie efektívnej vertikálnej a horizontálnej koordinácie v rámci plánovacieho prostredia SR

– posilniť väzby medzi územným plánovaním, podporou regionálneho rozvoja a sektorovým plánovaním v záujme ich zefektívnenia a skvalitnenia

– zvýšiť efektivitu informačného zabezpečenia plánovacích procesov, hlavne čo sa týka dostupnosti a kvality disponibilných údajov, ako aj dostupnosti plánových výstupov pre verejnosť

– podporiť plánovacie aktivity v regióne ako celku a aj obciach a mestách samostatne

– efektívny manažment územia

– rozvoj ekologického hospodárstva s dôrazom na obnoviteľné zdroje energie a trvalo udržateľný rozvoj

– využitie ekonomického potenciálu návštevníkov z ČR, PL, UA,RUS

Ohrozenia

– nedostatok ochoty sektorových plánovacích systémov zapojiť sa do integrovaných prístupov k územnému rozvoju

– vytváranie paralelného plánovacieho prostredia z eurofondov a následné zvyšovanie neprehľadnosti v plánovacích procesoch

– prehnaná integrácia plánovacieho prostredia

– nedostatok finančných zdrojov

– odchod investorov

– príliš jednostranné zameranie krajskej ekonomiky na automobilový priemysel spojený so subdodávkami pre automobilový priemysel

– nerovnomerne rozvinuté podnikateľské prostredie

– nedostatok kvalitnej pracovnej sily

– nedostatočná podpora podnikateľov

– nedostatočné finančné zdroje na rozvoj podnikateľských aktivít

– útlm poľnohospodárstva v území

– byrokracia

– zlé čerpanie finančných zdrojov v novom programovacom období 2014-2020

– negatívny vývoj nezamestnanosti

– starnutie obyvateľstva

 

 

 

2. STRATEGICKÁ ČASŤ

2.1 Stanovenie kľúčových faktorov a disparít rozvoja územia

 

Zaoberať sa faktormi rozvoja je potrebné, pretože aj nadchádzajúce plánovacie obdobie v EÚ (2014-2020) je zamerané na špecifický a nový spôsob využívania regionálnych a štrukturálnych financií.

Ciele politiky súdržnosti, ktoré sú stanovené v nariadeniach Európskej únie na programové obdobie 2014 – 2020, sú:

  • cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti,
  • cieľ Európska územná spolupráca.

V programovom období 2014-2020 sa predpokladá intenzívnejšie zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií do programovania, implementácie a monitoringu nástrojov regionálnej i štrukturálnej politiky. Z tohto kontextu vyplýva potreba vysokého dôrazu na určenie kľúčových faktorov rozvoja a kľúčových disparít.

 

Zo SWOT analýzy a z dotazníkového prieskumu vyplynuli nasledovné faktory rozvoja územia Oravského podhradia:

 

Za oblasť hospodárstva

  • rozvíjanie poľnohospodárstva a starostlivosť o krajinu
  • rozvíjanie cestovného ruchu
  • tvorba pracovných miest
  • prilákanie mladých rodín z okolitých miest a obcí za zaujímavým bývaním
  • sofistikované výroby s vysokou pridanou hodnotou
  • rozvoj kvalitného obchodu a služieb poskytnutím priestorov podnikateľom s rôznym zameraním obchodných aktivít, požadovaných obyvateľmi
  • prítomnosť firiem v okolí a v meste s ekologickou výrobou
  • intenzívna cielená propagácia nehnuteľností, ktoré sú vhodné na prenájom, prestavbu, podnikanie
  • aktívna spolupráca samosprávy a podnikateľských subjektov pôsobiacich na území regiónu
  • prilákanie investorov predovšetkým z oblastí s vysokou pridanou hodnotou (sofistikované činnosti s dôrazom na vyššie vzdelanie pracovnej sily)

 

Za oblasť technickej infraštruktúry

  • zvýšená pozornosť k údržbe miestnych komunikácií
  • pravidelná obnova dopravného značenia v obci (vodorovné aj zvislé značenie)
  • vybudovanie parkovacích plôch v obciach
  • dobudovanie rýchlostnej cesty R3 na Orave
  • rekonštrukcia, výstavba a modernizácia miestnych komunikácií a chodníkov
  • cyklistické trasy a pásy a pešie komunikácie pozdĺž ciest v regióne
  • budovanie verejnej kanalizácie a ČOV v nedobudovaných častiach obcí
  • vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj výstavby bytových domov, rodinných domov a priemyselných objektov
  • budovanie vodovodu, elektrifikácie a osvetlenia v nedobudovaných častiach obcí
  • vybudovanie bezpečnostných prvkov v obci pre zachovanie nízkeho stavu kriminality (kamerové systémy)
  • oprava kultúrnych pamiatok v regióne

 

Za oblasť cestovného ruchu

  • ochrana a rozvoj hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva v obci
  • podpora občianskych, spolkových a voľnočasových aktivít
  • uplatňovanie spoločných postupov pri rozvoji cestovného ruchu
  • podporovanie a propagácia existujúcich hmotných aj nehmotných podmienok rozvoja cestovného ruchu v území
  • budovanie doplnkovej infraštruktúry cestovného ruchu (oddychové miesta, náučné trasy, cyklochodníky, cyklotrasy, stojany na bicykle, informačné tabule, útulne, ohniská, hipotrasy…)
  • vytvorenie kalendára podujatí v regióne
  • využívanie dvoch klastrov cestovného ruchu pôsobiacich v území

 

Za oblasť občianska infraštruktúra

  • posilnenie komerčných, administratívnych  a obchodných aktivít, v zmysle zvýšenia významu a postavenia regiónu ako dôležitého dopravného a geografického uzlu na Orave
  • zachovanie dostupných a rozvoj nových verejných služieb (školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby)
  • posilnenie kvality a kompetencií verejnej správy a miestnych iniciatív
  • využitie nevyužívaných budov na prenájom alebo pre potreby územia
  • poskytovanie kvalitnej sociálnej a zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov regiónu
  • zabezpečenie kultúrneho, športového a oddychového vyžitia občanov
  • podporovanie záujmových aktivít voľnočasového charakteru u obyvateľov
  • umožnenie verejnosti využívať  existujúce a novovybudované školské a kultúrne priestory
  • podporovanie záujmových združení pôsobiacich na území v záujme rozvoja jednotlivých oblastí regiónu
  • podmienky na rozvoj masových športov v regióne

 

Za oblasť životné prostredie

  • zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálneho odpadu, pravidelná likvidácia čiernych skládok
  • využívanie obnoviteľných zdrojov energie
  • zapojenie obyvateľstva vo väčšej miere do aktivít regiónu v oblasti ŽP (čistota obcí, ochrana zelene a pod.)
  • revitalizácia a projekty zelene na celom území Oravského podhradia

 

Zo SWOT analýzy a z dotazníkového prieskumu vyplynuli nasledovné disparity rozvoja územia Oravského podhradia:

 

Za oblasť demografia a trh práce

  • potenciálne prostredie pre činnosť spoločensky neprijateľných skupín
  • znižovanie počtu obyvateľov z dôvodu zvýšenej migrácie
  • ďalší odliv obyvateľov s vyšším stupňom vzdelania pre nedostatok vytvorených pracovných miest
  • prehlbovanie sociálnych rozdielov

 

Za oblasť životné prostredie

  • nezabezpečená ochrana vodných tokov
  • zvyšovanie exhalátov a hluku z dopravy, výroby a rozvoja výstavby v obciach
  • slabé zapojenie obyvateľstva a jeho záujmových združení a skupín do rozvoja obcí a regiónu
  • znižovanie biodiverzity a znižovanie výmery zelene novými plochami pre priemysel a bytovú výstavbu
  • chýbajúca dobudovaná kanalizácia a zlý technický stav a čistiarne odpadových vôd

 

Za oblasť občianska vybavenosť

  • chátrajúci stav niektorých budov v území, zanedbaná technická infraštruktúra
  • nedostatok odborných lekárov v regióne
  • malý počet zariadení a služieb pre seniorov

 

Za oblasť technická infraštruktúra

  • nedostatok pozemkov s dopadom na slabý rozvoj výstavby rodinných domov a bytov
  • zlý technický stav chodníkov, ciest, kultúrnych pamiatok, verejných budov
  • chýbajúce cyklistické chodníky a cesty pre peších
  • nedostatočné investície do technickej infraštruktúry, zlý technický stav komunikácií
  • nedostatočná dopravná obslužnosť – týka sa to najmä koncových obcí regiónu
  • neschválená územnoplánovacia dokumentácia
  • nevykonané komplexné pozemkové úpravy

 

Za oblasť hospodárstva

  • sťažený prístup podnikateľov k dostupným úverovým zdrojom
  • nedostatočná podpora malého a stredného podnikania zo strany štátu
  • administratívna náročnosť pri podnikaní
  • odchod odborníkov v dôsledku nedostatku možností uplatniť sa
  • výhodnejšie podmienky investovania v okolitých obciach a okresných mestách
  • nedostatok pracovných príležitostí v obciach a okolí
  • zlá finančná situácia obyvateľov a aj samospráv

 

 

 

2.2 Vízia, ciele a priority regiónu

 

Vízia

Oravské podhradie sa stane atraktívnym miestom pre bývanie so širokou ponukou voľnočasových aktivít v oblasti kultúry a športu. Zabezpečí kvalitnú starostlivosť pre všetky skupiny obyvateľstva a bude schopné prilákať mladé rodiny na komfortné bývanie, služby, príjemné trávenie voľného času s možnosťou otvorene sa zapájať do vecí verejných. Prostredníctvom rozvoja cestovného ruchu a ochrany životného prostredia sa z Oravského podhradia stane región s bohatou biodiverzitou a bohatou ponukou trávenia dovolenky pre všetky skupiny návštevníkov.

 

Na základe faktorov rozvoja a disparít a taktiež na základe zozbieraných 113 projektových zámerov (konkrétnych aktivít) boli stanovené nasledovné strategické ciele, ktoré zastrešujú stratégiu rozvoja Oravského podhradia v piatich oblastiach. K uvedeným oblastiam patrí oblasť kultúry, športu a voľného času; oblasť životného prostredia a OZE; oblasť cestovného ruchu; oblasť obecnej infraštruktúry a verejných služieb a oblasť podnikania.

 

Systém číslovania je zvolený nasledovne:

 

číslo Strategického cieľa

 

číslo Priority v rámci Strategického cieľa

 

číslo Opatrenia v rámci Priority

 

písmeno Aktivity (tvorené projektovými zámermi) v rámci Opatrenia

 

 

  1.   X.   X.           X.

 

Strategické ciele podľa vyššie uvedených oblastí možno identifikovať nasledovne v piatich cieľoch:

 

  1. Zabezpečiť rozvoj kultúry, športu a voľnočasových aktivít v regióne Oravského podhradia
  2. Podporovať činnosti na zabezpečenie ochrany životného prostredia a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie na území Oravského podhradia
  3. Rozvíjať cestovný ruch v regióne Oravského podhradia
  4. Skvalitniť a budovať infraštruktúru obcí spoločne s verejnými službami pre obyvateľov Oravského podhradia
  5. Podpora podnikania a prílevu investícií do územia

 

 

3. PROGRAMOVÁ ČASŤ

3.1 Priority a opatrenia

Každý z nižšie uvedených strategických cieľov bude napĺňaný prostredníctvom niekoľkých priorít a opatrení. Tie sú nasledovné:

 

Strategický cieľ 1: Zabezpečiť rozvoj kultúry, športu a voľnočasových aktivít v regióne Oravského podhradia

 

Priorita:            1.1 Investície do kultúry hmotného a nehmotného charakteru

Opatrenie:                   1.1.1 Budovanie, osveta a propagácia kultúrnej infraštruktúry a podujatí v území

 

Priorita :           1.2 Investície do rozvoja športu a voľnočasových aktivít

Opatrenie:                   1.2.1 Podpora rozvoja športovísk a športových plôch v území

1.2.2 Podporovanie existujúcich a nových voľnočasových aktivít pre obyvateľov a návštevníkov územia

 

Strategický cieľ 2: Podporovať činnosti na zabezpečenie ochrany životného prostredia a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie na území Oravského podhradia

 

Priorita:            2.1 Investície do životného prostredia

Opatrenie:                   2.1.1 Monitoring, podpora a osveta rozvoja infraštruktúry vo vzťahu

k zachovaniu a rozšíreniu kvality životného prostredia

2.1.2 Optimalizácia zhodnocovania a zneškodňovania odpadov

 

Priorita:            2.2 Investície do obnoviteľných zdrojov energie

Opatrenie:                   2.2.1 Rozširovanie technológií OZE na území Oravského podhradia

2.2.2 Podpora a osveta v oblasti OZE na území Oravského podhradia

 

Strategický cieľ 3: Rozvíjať cestovný ruch v regióne Oravského podhradia

 

Priorita:            3.1 Zlepšiť ponuku a propagáciu cestovného ruchu v území

Opatrenie:                    3.1.1 Využitie potenciálu kultúrno-historického dedičstva, služieb a odbornosti v

regióne na tvorbu produktov a marketingu CR

                                               

Priorita:            3.2 Zvyšovanie počtu návštevníkov v území

Opatrenie:                   3.2.1 Rozširovanie a rozvoj doplnkových služieb cestovného ruchu a budovanie drobnej infraštruktúry cestovného ruchu

 

 

Strategický cieľ 4: Skvalitniť a budovať infraštruktúru obcí spoločne s verejnými službami pre obyvateľov Oravského podhradia

 

Priorita:            4.1 Dobudovanie miestnych komunikácií

Opatrenie:                   4.1.1 Podpora výstavby a rekonštrukcie miestnych komunikácií (ciest, chodníkov, parkovísk a záchytných parkovísk, dopravných zariadení atď.)

4.1.2 Výstavba bezpečných komunikácií pre nemotorovú dopravu

4.1.3 Podpora výstavby infraštruktúry verejnej dopravy

 

Priorita:            4.2 Investovanie do verejnej infraštruktúry

Opatrenie:                   4.2.1 Podpora skvalitnenia verejnej infraštruktúry v regióne (verejné

budovy, verejné osvetlenie, kamerový systém, verejný rozhlas, interiéry verejných budov, materiálovo – technické vybavenie budov)

4.2.2 Rozvoj verejných služieb v regióne

4.2.3 Vytvorenie podmienok pre život mladých ľudí

 

Priorita:            4.3 Investovanie do technickej infraštruktúry

Opatrenie:                   4.3.1 Budovanie nových a rekonštrukcia existujúcich inžinierskych sietí (kanalizácia, vodovod, ČOV, rozširovanie sietí elektrickej energie)

4.3.2 Zlepšenie stavu/revitalizácia verejnej zelene v území

 

Strategický cieľ 5: Podpora podnikania a prílevu investícií do územia

 

Priorita:            5.1 Využitie voľných pozemkov v regióne na podnikanie a výstavbu

Opatrenie:                   5.1.1 Vysporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov

5.1.2 Ukončenie pozemkových úprav

5.1.3 Tvorba územnoplánovacej dokumentácie

 

Priorita:            5.2 Podpora ekologicky vhodnej výroby a a príchod firiem s pridanou hodnotou

Opatrenie:                   5.2.1 Podpora tradičnej výroby a služieb

5.2.2 Doriešenie vlastníckych vzťahov pôdy

 

Priorita:            5.3 Podpora vzdelávania a sebarealizácie obyvateľov v regióne

Opatrenie:                   5.3.1 Zlepšenie prístupu k odborným informáciám a poradenstvu

5.3.2 Zavádzanie nových foriem vzdelávania do procesu výchovy

5.3.3 Spolupráca samosprávy, škôl a podnikateľov pri výchove budúcich zamestnancov

 

Priorita:            5.4 Moderná samospráva

Opatrenie:                   5.4.1 Zabezpečenie vzdelávania pracovníkov samospráv a rozširovania ich zručností

5.4.2 Podpora sieťovania, rozširovanie a upevňovanie partnerstiev

 

Ako môžeme vidieť, tak v rámci piatich strategických cieľov je navrhnutých 13 priorít rozvoja územia, ktoré sa budú napĺňať prostredníctvom definovaných 27 opatrení.

 

 

4. REALIZAČNÁ ČASŤ A FINANČNÝ PLÁN

4.1 Akčný plán, projektové zámery a financovanie aktivít

 

Akčný plán na roky 2015 – 2023 bol pripravený na základe podkladov a návrhov, ktoré spracovali jednotlivé samosprávy obcí Oravského podhradia prostredníctvom svojich starostov resp. poverených zamestnancov. Jednotlivé návrhy, členené podľa špecifických oblastí rozvoja, reflektujú na ciele vyjadrené v operačných programoch, najmä Integrovanom regionálnom operačnom programe, Programe rozvoja vidieka SR vrátane nástroja CLLD, Operačnom programe kvalita životného prostredia a operačných programoch cezhraničnej spolupráce, najmä INTERREG V-A SR-ČR 2014-2020 a PL-SK 2014-2020, okrajovo iných štrukturálnych a finančných nástrojov a investičných fondov. Všetky navrhované opatrenia sú v súlade s platným PHSR Žilinského samosprávneho kraja.

Nižšie sú uvedené konkrétne projektové zámery samospráv Oravského podhradia, ktoré tvoria jednotlivé aktivity. Dohromady bolo v dotazníkovom prieskume zozbieraných viac ako 130 projektových zámerov – aktivít. Aj na základe nich preto boli navrhnuté vybrané opatrenia. Taktiež uvádzané merateľné ukazovatele budú platiť pre celý región, nielen pre samosprávy uvedené pri jednotlivých  projektových zámeroch – aktivitách.

 

1.1.1 Budovanie, osveta a propagácia kultúrnej infraštruktúry a podujatí v území

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 1.1.1.a Súsošie Korunovanie Panny Márie   – obnova národnej kultúrnej pamiatky 4/2016-9/2016 10 000 dotácia MK SR, vlastné zdroje, úvery, INTERREG
1.1.1.b Obnova kaplniek – pamätihodností obce 3/2017-10/2023 35 000 dotácia MK SR, ŽSK, vlastné zdroje, úvery, INTERREG, POD, nadácie
1.1.1.c Mikro skanzen  – obnova národných kultúrnych pamiatok  – sypární 3/2018-11/2020 15 000 dotácia MK SR, ŽSK, vlastné zdroje, úvery, INTERREG, POD, nadácie
1.1.1.d Vydanie monografie obce 2/2016-12/2020 35 000 vlastné zdroje
1.1.1.e Realizácia rekonštrukcie kultúrneho domu 3/2017-12/2018 850 000 Štátny rozpočet, dotácie SR, Vlastné zdroje, úvery , INTERREG
Krivá 1.1.1.f Rekonštrukcia kultúrneho domu 7/2016-8/2017 150 000 PRV SR
1.1.1.g Organizovanie Striebornej podkovy 1/2016-12/2023 10 000 PRV, INTERREG, vlastné zdroje, štátny rozpočet, dotácie SR
1.1.1.h Obnova kaplniek 1/2016-12/2023 30 000 PRV, INTERREG, vlastné zdroje, štátny rozpočet, dotácie SR
Malatiná 1.1.1.i Organizovanie Bačovských dní 1/2016-12/2018 30 000 INTERREG
Horná Lehota 1.1.1.j Spracovanie a vydanie monografia obce 1/2015-12/2018 28 000 vlastné zdroje a úvery
1.1.1.k Rekonštrukcia a zateplenie viacúčelovej budovy obecného úradu 5/2016-12/2018 75 000 Envirofond
Oravský Podzámok 1.1.1.l Rekonštrukcia kultúrnych pamiatok v obci 1/2017-12/2023 50 000 dotácia MK SR, ŽSK, vlastné zdroje, úvery, INTERREG, POD, nadácie
1.1.1.m Obnova a rekonštrukcia drevených domov v Dolnej Lehote 1/2017-12/2023 100 000 dotácia MK SR, ŽSK, vlastné zdroje, úvery, INTERREG, POD, nadácie
1.1.1.n Rekonštrukcia a interiérové vybavenie kultúrneho domu 1/2017-12/2023 200 000 dotácia MK SR, ŽSK, vlastné zdroje, úvery, INTERREG, POD, nadácie
Sedliacka Dubová 1.1.1.o Vydanie a spracovanie monografie obce 1/2017-12/2023 25 000 vlastné zdroje, štátny rozpočet, nadácie
1.1.1.p Obnova kaplniek, krížov 1/2017-12/2023 15 000 INTERREG, vlastné zdroje
Chlebnice 1.1.1.q Rekonštrukcia kultúrneho domu 3/2016-12/2023 500 000 vlastné zdroje, úvery, dotácia MK SR, ŽSK, INTERREG, POD, nadácie
1.1.1.r Spracovanie a vydanie monografie obce 1/2017-12/2023 40 000 vlastné zdroje, štátny rozpočet, nadácie
1.1.1.s Obnova kaplniek 3/2016-12/2023 30 000 vlastné zdroje, dotácia MK SR, ŽSK, INTERREG, POD, nadácie
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet zrekonštruovaných kultúrnych objektov počet 10  
Množstvo uskutočnených aktivít na propagáciu kultúry počet 10  

 

1.2.1 Podpora rozvoja športovísk a športových plôch v území

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Krivá 1.2.1.a Rozšírenie detského ihriska 4/2016-9/2016 3 000 vlastné zdroje, úvery, nadačné fondy
1.2.1.b Multifunkčné ihrisko 1/2016-12/2023 45 000 MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
1.2.1.c Rekonštrukcia a dobudovanie športového areálu 1/2016-12/2023 150 000 PRV, INTERREG, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 1.2.1.d Plážové volejbalové ihrisko 8/2015-8/2016 10 000 PRV
1.2.1.e Vybudovanie viacúčelového ihriska pri ZŠ s MŠ 1/2017-12/2023 30 000 MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
1.2.1.f Rekonštrukcia a budovanie objektov v športovom areály 1/2017-12/2023 150 000 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Dlhá nad Oravou 1.2.1.g Športové centrum pri ZŠ s MŠ 3/2018-12/2018 60 000 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
1.2.1.h Dobudovanie športového areálu s asfaltovým multifunkčným ihriskom 3/2016-11/2016 80 000 MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
1.2.1.i Revitalizácia športového areálu v Dlhej nad Oravou – Stavebné úpravy  a nadstavba spoločenských priestorov v športovom areály – zriadenie športového komunitného centra 3/2017-12/2018 250 000 INTERREG, dotácie SR, úvery
Malatiná 1.2.1.j Multifunkčné ihrisko 6/2018 100 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Medzibrodie nad Oravou 1.2.1.k Viacúčelové športové  ihrisko 6/2017-11/2017 95 000 PRV SR
Pribiš 1.2.1.l Multifunkčné ihrisko 6/2016-12/2017 150 000 PRV SR, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Sedliacka Dubová 1.2.1.m Viacúčelové ihrisko 10/2015-12/2016 60 000 PRV SR, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Horná Lehota 1.2.1.n Výstavba asfaltového tenisového kurtu 1/2016-12/2023 30 000 PRV SR, vlastné zdroje, dotácie SR, štátny rozpočet
Chlebnice 1.2.1.o Dobudovanie športového areálu 3/2016-12/2023 100 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet, dotácie, nadácie
Pokryváč 1.2.1.p Multifunkčné ihrisko 1/2016-12/2023 60 000 PRV SR, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet vybudovaných alebo zrekonštruovaných športovísk počet 5  
Aktivity vykonané na podporu rozvoja športu v území počet 10  

 

1.2.2 Podporovanie existujúcich a nových voľnočasových aktivít pre obyvateľov a návštevníkov územia

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 1.2.2.a Turistické chodníky – vybudovanie, značenie, informačné panely, mobiliár, oddychové  a vyhliadkové zóny 4/2016-10/2017 20 000 INTERREG, vlastné zdroje, úvery
Malatiná 1.2.2.b Pajta – generálna rekonštrukcia objektu 1/2017-12/2019 50 000 INTERREG, vlastné zdroje, úvery
1.2.2.c Tradičná bačovská koliba v amfiteátri 1/2017-12/2019 30 000 INTERREG, vlastné zdroje, úvery
1.2.2.d Oddychové zóny 5/2020-7/2020 4 000 PRV SR, MAS, vlastné zdroje, úvery
Pribiš 1.2.2.e Rekonštrukcia hasičskej zbrojnice 2/2016-12/2018 125 500 PRV, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Sedliacka Dubová 1.2.2.f Oddychové zóny: Medziháje, Kostolík 4/2016-12/2017 8 000 PRV, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 1.2.2.g Turistické chodníky a vyhliadková veža na Skalku 1/2017-12/2023 30 000 INTERREG, MAS, vlastné zdroje
1.2.2.h Revitalizácia oddychovej zóny v Dolnej Lehote 1/2017-12/2023 30 000 INTERREG, MAS, vlastné zdroje
1.2.2.i Revitalizácia športového a oddychového areálu Na Sihoti 1/2017-12/2023 30 000 INTERREG, MAS, vlastné zdroje
Krivá 1.2.2.j Oddychová zóna v obci – park 1/2016-12/2023 20 000 INTERREG, štátny rozpočet, vlastné zdroje, dotácie SR
1.2.2.k Oddychová zóna Kamenec 1/2016-12/2023 150 000 INTERREG, štátny rozpočet, vlastné zdroje, dotácie SR
1.2.2.l Rekonštrukcia hasičskej zbrojnice 1/2016-12/2023 100 000 PRV, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Horná Lehota 1.2.2.m Oddychová zóna v obci 1/2016-12/2023 5 000 PRV, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje
Chlebnice 1.2.2.n Turistické chodníky 4/2016-12/2023 30 000 vlastné zdroje, úvery, INTERREG, nadácie
1.2.2.o Oddychové zóny 4/2016-12/2023 50 000 vlastné zdroje, úvery, INTERREG, nadácie
Pokryváč 1.2.2.p Prírodná oddychová zóna – amfiteáter 1/2016-12/2023 100 000 vlastné zdroje, úvery, PRV, INTERREG, nadácie
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Plocha územia ovplyvnená realizovanými aktivitami m2 300  
Množstvo vykonaných aktivít na podporu voľnočasových aktivít počet 4  

 

2.1.1 Monitoring, podpora a osveta rozvoja infraštruktúry vo vzťahu k zachovaniu a rozšíreniu kvality životného prostredia

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 2.1.1.a Protipovodňové opatrenia v hornej časti obce 3/2017-11/2017 150 000 OP KŽP, INTERREG
2.1.1.b Technologické zariadenie na ochranu ovzdušia 5/2016-6/2016 120 000 Vlastné zdroje, úvery, Environmentálny fond
2.1.1.c Regulácia miestneho potoka 1/2016-12/2023 150 000 OP KŽP, Environmentálny fond, vlastné zdroje
2.1.1.d Sanácia environmentálnych záťaží  – nelegálne skládky odpadov, torzo skladu priemyselných hnojív pri železničnej stanici, budova starej škôlky, zhotovená zo zdravotne závadných stavebných materiálov 1/2016-12/2023 150 000 vlastné zdroje, úvery, Environmentálny fond, OP KŽP, štátny rozpočet, dotácie SR
Pribiš 2.1.1.e Regulácia miestneho toku 1/2016-8/2020 89 500 PRV  SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
2.1.1.f Využitie obnoviteľných zdrojov energie 9/2015-12/2020 300 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
2.1.1.g Zabezpečenie sanácie environmentálnych záťaží 9/2015-12/2020 60 000 štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
2.1.1.h Využitie obnoviteľných zdrojov energie 9/2015-12/2020 915 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Sedliacka Dubová 2.1.1.i Sanácia skládky (stará environmentálna záťaž) 10/2015-12/2015 25 000 PRV, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 2.1.1.j Likvidácia nelegálnych skládok 1/2017-12/2023 25 000 Envirofond, INTERREG, dotácie SR, štátny rozpočet
2.1.1.k Protipovodňové opatrenia na malých vodných tokoch 1/2017-12/2023 150 000 Envirofond, INTERREG, dotácie SR, štátny rozpočet
2.1.1.l Revitalizácia parku v Dolnej Lehote 1/2017-12/2023 20 000 Envirofond, INTERREG, dotácie SR, štátny rozpočet
Horná Lehota 2.1.1.m Využitie obnoviteľných zdrojov energie 1/2016-12/2023 300 000 Envirofond, INTERREG, PRV, MAS, dotácie SR, štátny rozpočet
Chlebnice 2.1.1.n Protipovodňové opatrenia na malých vodných tokoch 4/2016-12/2023 100 000 vlastné zdroje, úvery, Envirofond, INTERREG, nadácie, OP KŽP,
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Plocha územia ovplyvnená realizovanými aktivitami m2 1 500  
Množstvo vykonaných aktivít na monitoring, podporu a osvetu ochrany životného prostredia počet 10  
Počet inštalovaných zariadení OZE počet 5  

 

 

 

 

 

2.1.2 Optimalizácia zhodnocovania a zneškodňovania odpadov

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 2.1.2.a Zberný dvor a zberné miesta 3/2016-11/2017 500 000 OP KŽP, vlastné zdroje, úvery
2.1.2.b Zakúpenie technológie na nakladanie s odpadom 3/2016-11/2017 300 000 OP KŽP, vlastné zdroje, úvery
Pribiš 2.1.2.c Zberný dvor obce Pribiš 10/2015-8/2019 126 500 PRV SR, MAS, OP ĽZ, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
2.1.2.d Mechanizácia obce 12/2015-10/2018 86 000 OP KŽP, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
2.1.2.e Zvýšenie miery zhodnocovania odpadov/podpora predchádzania vzniku odpadov 9/2015-12/2020 350 000 PRV, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 2.1.2.f Zriadenie obecného kompostoviska 1/2017-12/2023 45 000 IROP, OP KŽP, vlastné zdroje, úvery
2.1.2.g Zberný dvor s technologickým zariadením 1/2017-12/2023 45 000 IROP, OP KŽP, vlastné zdroje, úvery
Sedliacka Dubová 2.1.2.h Zriadenie obecného kompostoviska 1/2017-12/2023 45 000 IROP, OP KŽP, vlastné zdroje, úvery
Krivá 2.1.2.i Zriadenie zberného dvoru 1/2016-12/2023 240 000 Envirofond, OP KŽP, dotácie SR, štátny rozpočet, vlastné zdroje
2.1.2.j Mechanizácia obce 1/2016-12/2023 100 000 Envirofond, OP KŽP, dotácie SR, štátny rozpočet, vlastné zdroje
Chlebnice 2.1.2.k Zberný dvor a zberné miesta s technologickým zariadením 3/2016-12/2023 500 000 vlastné zdroje, úvery, OP KŽP, IROP
2.1.2.l Zriadenie obecného kompostoviska 3/2016-12/2023 50 000 vlastné zdroje, úvery, OP KŽP, IROP
Pokryváč 2.1.2.m Nákup kompostérov do obce 1/2016-12/2023 20 000 vlastné zdroje, úvery, OP KŽP, PRV, INTERREG, Envirofond
2.1.2.n Vybudovanie zberného dvora a jeho zariadenie 1/2016-12/2023 85 000 vlastné zdroje, úvery, OP KŽP, PRV, INTERREG, Envirofond
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Plocha územia ovplyvnená realizovanými aktivitami m2 500  
Počet vybudovaných zberných dvorov počet 3  
Počet obyvateľov využívajúcich výstupy projektu počet 1 800  

 

2.2.1 Rozširovanie technológií OZE na území Oravského podhradia

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Pribiš 2.2.1.a Zmena kúrenia na OÚ a KD 9/2015-12/2017 25 500 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 2.2.1.b Rekonštrukcia kúrenia na obecnom úrade 1/2017-12/2023 80 000 Envirofond, IROP, vlastné zdroje
Krivá 2.2.1.c Využitie OZE na zníženie energetickej náročnosti budovy obecného úradu a kultúrneho domu 1/2017-12/2023 50 000 PRV, INTERREG, dotácie SR, štátny rozpočet
Dlhá nad Oravou 2.2.1.d Využitie obnoviteľných zdrojov energie – budova školskej telocvične, budova v športovom areáli 1/2016-12/2023 60 000 IROP, INTERREG, dotácie SR, štátny rozpočet
2.2.1.e Zmena palivovej základne a optimalizácia vykurovacieho systému  budove hasičskej zbrojnice 1/2017-12/2017 5 000 Vlastné zdroje, dotácie SR, štátny rozpočet
2.2.1.f Zmena palivovej základne a optimalizácia vykurovacieho systému  v prevádzkovej budove obce 1/2018-12/2018 15 000 Vlastné zdroje, dotácie SR, štátny rozpočet
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet inštalovaných technológií OZE počet 5  

 

2.2.2 Podpora a osveta v oblasti OZE na území Oravského podhradia

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Pribiš 2.2.2.a Zmena kúrenia na OÚ a KD 9/2015-12/2017 25 500 IROP, PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 2.2.2.b Informačné a propagačné aktivity na území obce pre obyvateľov 1/2017-12/2023 20 000 INTERREG, MAS, vlastné zdroje
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet realizovaných aktivít na podporu a osvetu využívania OZE počet 7  

 

3.1.1 Využitie potenciálu kultúrno-historického dedičstva, služieb a odbornosti v regióne na tvorbu produktov a marketingu CR

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Pribiš 3.1.1.a Zintenzívnenie trvalo udržateľného využitia kultúrneho a prírodného dedičstva návštevníkmi a obyvateľmi 9/2015-12/2023 1 000 000 INTERREG, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 3.1.1.b Tvorba propagačných materiálov pre rozvoj marketingových služieb v oblasti cestovného ruchu (v spolupráci s Klastrom Oravaregion) 1/2017-12/2023 50 000 INTERREG, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet vytvorených produktov cestovného ruchu počet 5  
Počet marketingových výstupov regiónu počet 10  

 

3.2.1 Rozširovanie a rozvoj doplnkových služieb cestovného ruchu a budovanie drobnej infraštruktúry cestovného ruchu

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Malatiná 3.2.1.a Náučné chodníky 5/2019-8/2019 5 002 PRV SR, MAS, vlastné zdroje, úvery
Pribiš 3.2.1.b Rozvoj a marketing vidieckeho cestovného ruchu 9/2015-11/2023 400 000 PRV  SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 3.2.1.c Vybudovanie náučného chodníka pod Oravským hradom 1/2017-12/2023 50 000 INTERREG, MAS, vlastné zdroje, úvery
Sedliacka Dubová 3.2.1.d Altánok, oddychová zóna pri futbalovom ihrisku 1/2017-12/2023 20 000 INTERREG, MAS, vlastné zdroje, úvery
Krivá 3.2.1.e Náučný chodník 1/2016-12/2023 10 000 PRV, INTERREG, MAS, vlastné zdroje, úvery
3.2.1.f Rekonštrukcia lyžiarskeho vleku a osvetlenia 1/2016-12/2023 80 000 PRV, INTERREG, MAS, vlastné zdroje, úvery
Chlebnice 3.2.1.g Náučné chodníky 4/2016-12/2023 50 000 vlastné zdroje, úvery, INTERREG, MAS, nadácie
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Dĺžka náučných chodníkov km 5  
Dĺžka cyklotrás km 10  
Množstvo inštalovaných tabúľ, infobodov, oddychových miest, altánkov počet 20  

 

4.1.1 Podpora výstavby a rekonštrukcie miestnych komunikácií (ciest, chodníkov, parkovísk a záchytných parkovísk, dopravných zariadení atď.)

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 4.1.1.a Rekonštrukcia obecnej komunikácie Pri Kalupke 3/2021-11/2021 10 000 Vlastné zdroje, úvery
4.1.1.b Zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev v obci Dlhá nad Oravou 3/2015-12/2017 25 000 Vlastné zdroje, úvery
4.1.1.c Chodník pri ceste III. triedy Dlhá nad Oravou 3/2020-11/2022 400 000 IROP, vlastné zdroje, úvery
4.1.1.d Chodník pri ceste I. triedy Dlhá nad Oravou 3/2018-11/2019 800 000 Vlastné zdroje, úvery, PRV SR v rámci združenia obcí
4.1.1.e Oprava a výstavby cesty na Maguru 4/2018-11/2019 500 000 EU a rozpočet SU PS
Horná Lehota 4.1.1.f Výstavby miestnej komunikácie „Pod Dielcom“ 4/2017-12/2017 65 000 PRV SR, vlastné zdroje, úvery
4.1.1.g Vybudovanie miestnej komunikácie na ulici Pod stráň 6/2018-12/2018 45 000 MAS
4.1.1.h Rekonštrukcia miestnych komunikácií v obci Horná  Lehota 6/2017-12/2017 120 000 PRV SR
4.1.1.i Vybudovanie miestnych komunikácií v strede obce 6/2017-12/2023 40 000 PRV SR, MAS, vlastné zdroje
Krivá 4.1.1.j Vybudovanie prístupovej cesty na Skalicový vŕšok k novostavbám 5/2016-12/2016 300 000 PRV SR
4.1.1.k Cesta MK 2 4/2016-10/2016 580 000 PRV SR
4.1.1.l Vybudovanie miestnej komunikácie Ilješ 1/2016-12/2023 150 000 PRV SR, vlastné zdroje, úvery
4.1.1.m Vybudovanie chodníka od MTS 1/2016-12/2023 100 000 PRV SR, vlastné zdroje, úvery
4.1.1.n Rekonštrukcia ostatných miestnych komunikácií 1/2016-12/2023 150 000 PRV SR, vlastné zdroje, úvery
4.1.1.o Vybudovanie cesty B7 1/2016-12/2023 96 000 PRV SR
4.1.1.p Parkovisko pri športovom areály 1/2016-12/2023 50 000 PRV SR, MAS
Malatiná 4.1.1.q Rekonštrukcia ciest v obci Malatiná 5/2017-5/2018 182 500 PRV SR, štátny rozpočet
Medzibrodie nad Oravou 4.1.1.r Súbor stavieb pri pozemkových úpravách v obci Medzibrodie nad Oravou 8/2018-10/2019 250 000 IROP,  PRV
4.1.1.s Rekonštrukcia miestnej komunikácie v obci Medzibrodie nad Oravou 8/2017-11/2017 180 000 IROP,  PRV
4.1.1.t Miestna komunikácia Medzibrodie nad Oravou 6/2017-10/2017 97 000 IROP
Pribiš 4.1.1.u Rekonštrukcia miestnych komunikácií 1/2016-12/2019 200 000 PRV SR, IROP, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Sedliacka Dubová 4.1.1.v Cesta – Močiare + chodník 4/2017-12/2018 100 000 PRV SR
4.1.1.w Chodník Priehrada 1/2016-12/2023 70 000 PRV SR
Medzibrodie nad Oravou 4.1.1.x Most cez rieku Orava 6/2016-12/2016 1 200 000 PRV SR
Oravský Podzámok 4.1.1.y Budovanie a rekonštrukcia miestnych komunikácií 1/2017-12/2023 500 000 IROP
4.1.1.z Rekonštrukcia chodníkov pre peších 1/2017-12/2023 200 000 IROP
4.1.1.aa Vybudovanie a rekonštrukcia parkovísk a záchytných parkovísk 1/2017-12/2023 300 000 IROP
Chlebnice 4.1.1.ab Vybudovanie miestnej komunikácie DULOVO 3/2016-12/2023 300 000 vlastné zdroje, úvery, IROP
4.1.1.ac Vybudovanie miestnej komunikácie BAHROVO 3/2016-12/2023 300 000 vlastné zdroje, úvery, IROP
4.1.1.ad Budovanie a rekonštrukcia miestnych komunikácií 3/2016-12/2023 500 000 vlastné zdroje, úvery, IROP
4.1.1.ae Budovanie a rekonštrukcia chodníkov pre peších 3/2016-12/2023 300 000 vlastné zdroje, úvery, IROP
Pokryváč 4.1.1. af Rekonštrukcia miestnych komunikácií 1/2016-12/2023 400 000 PRV SR, vlastné zdroje, úvery, rozpočet SR
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Plocha rekonštruovaných a vybudovaných chodníkov, ciest, mostov m2 30 000  
Počet realizovaných rekonštrukcií a výstavieb chodníkov, ciest, mostov počet 11  

 

4.1.2 Výstavba bezpečných komunikácií pre nemotorovú dopravu

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 4.1.2.a Výstavba infraštruktúry pre nemotorovú dopravu (cyklistické komunikácie a doplnková infraštruktúra) Dlhá nad Oravou 3/2016-11/2017 300 000 IROP,  vlastné zdroje, úvery a pod.
Sedliacka Dubová 4.1.2.b Cyklochodník popri ceste 1/59 1/2016-12/2023 100 000 PRV, MAS, vlastné zdroje, štátne dotácie, úvery
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Dĺžka vybudovaných cyklochodníkov km 15  
Počet aktivít zameraných na nemotorovú dopravu počet 3  

 

 

4.1.3 Podpora výstavby infraštruktúry verejnej dopravy

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 4.1.3.a Zlepšenie infraštruktúry verejnej dopravy pri ceste I. triedy Dlhá nad Oravou 3/2017-11/2018 250 000 IROP, vlastné zdroje, úvery
Malatiná 4.1.3.b Autobusová zastávka s odbočovacím pruhom 5/2018-12/2018 53 000 IROP,  MAS
Oravský Podzámok 4.1.3.c Rekonštrukcia a vybudovanie autobusových zastávok 1/2017-12/2023 50 000 1/2017-12/2023
Krivá 4.1.3.d Oddychová zóna v obci – park 1/2016-12/2023 20 000 INTERREG, štátny rozpočet, vlastné zdroje, dotácie SR
4.1.3.e Oddychová zóna Kamenec 1/2016-12/2023 150 000 INTERREG, štátny rozpočet, vlastné zdroje, dotácie SR
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet  vybudovanej infraštruktúry verejnej dopravy počet 8  
Počet aktivít zameraných na podporu rozvoja verejnej dopravy počet 4  

 

4.2.1 Podpora skvalitnenia verejnej infraštruktúry v regióne (verejné budovy, verejné osvetlenie, kamerový systém, verejný rozhlas, interiéry verejných budov, materiálovo – technické vybavenie budov)

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 4.2.1.a Zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev 2. etapa 3/2017-11/2017 200 000 Vlastné zdroje, úvery, Environmentálny fond
4.2.1.b Rekonštrukcia verejného osvetlenia, miestneho rozhlasu a SLP rozvodov Dlhá nad Oravou v lokalite Pod Jazom 8/2015-12/2015 25 000 Rozpočet obce
4.2.1.c Zateplenie a výmena okien na budove Obecného úradu v Dlhej nad Oravou 3/2014-12/2016 160 000 Vlastné zdroje, úvery, Environmentálny fond
4.2.1.d Obnova verejného osvetlenia obce Dlhá nad Oravou 8/2015-12/2015 231 090 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.e Kamerový systém Dlhá nad Oravou 6/2015-9/2018 31 327 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.f Rekonštrukcia areálu miestneho cintorína a Domu smútku 3/2015-12/2018 50 000 Vlastné zdroje, úvery
4.2.1.g Rekonštrukcia strechy na budove Základnej školy (pavilón A) 3/2019-10/2019 20 000 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery dotácie Ministerstva školstva
4.2.1.h Rekonštrukcia obecného rozhlasu 5/2017-8/2017 25 000 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.i Rekonštrukcia a tepelnotechnické úpravy obvodových konštrukcií prevádzkovej budovy obe Dlhá nad Oravou 3/2018-12/2019 360 000 IROP, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.j Oprava oplotenia prevádzkovej budovy obce 4/2019-6/2019 3 000 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.k Oprava oplotenia areálu miestneho cintorína 7/2021-9/2021 10 000 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.l Inštalácia optických rozvodov po obci 1/2016-12/2023 100 000 rozpočet obce, vlastné zdroje investora
Krivá 4.2.1.m Osvetlenie miestnej komunikácie Skalicový vŕšok 5/2017-12/2017 50 000 PRV  SR, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.n Kamerový systém 1/2016-12/2019 30 000 PRV, štátny rozpočet
4.2.1.o Zateplenie, výmena okien, výmena dverí budovy obecného úradu 1/2016-12/2019 200 000 PRV  SR, Envirofond, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.p Rekonštrukcia areálu miestneho cintorína a domu smútku 1/2016-12/2019 200 000 PRV  SR, Envirofond, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.q Rekonštrukcia miestneho rozhlasu 1/2016-12/2019 25 000 Štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Malatiná 4.2.1.r Zateplenie KD Malatiná 6/2016-12/2017 300 000 PRV, IROP, Envirofond, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, INTERREG
4.2.1.s Zateplenie ZŠ s MŠ 6/2016-9/2016 140 000 Envirofond
4.2.1.t Kamerový systém 1/2019-12/2023 20 000 štátny rozpočet
4.2.1.u Rekonštrukcia kultúrneho domu 1/2017-12/2017 150 000 PRV
Medzibrodie nad Oravou 4.2.1.v Dom smútku 9/2018-10/2020 150 000 IROP, štátny rozpočet, dotácie SR
4.2.1.w Modernizácia a zateplenie MŠ Medzibrodie 5/2016-9/2016 326 000 PRV, IROP
Pribiš 4.2.1.x Rekonštrukcia administratívnej budovy obecného úradu a kultúrneho domu 11/2015-11/2020 217 300 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.y Kamerový systém v obci 9/2015-5/2016 120 000 PRV SR, MAS štátny rozpočet, dotácie SR
4.2.1.z Zmena kúrenia na OÚ a KD 9/2015-12/2017 25 500 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.aa Optický kábel 9/2015-12/2019 20 000 štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.ab Budovanie širokopásmového internetu 9/2015-11/2017 180 000 PRV SR, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.ac Investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry 9/2015-12/2020 150 000 PRV SR, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.ad Rekonštrukcia bývalej základnej školy na materskú školu 8/2015-8/2019 110 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Sedliacka Dubová 4.2.1.ae Zateplenie KD 4/2016-10/2017 85 000 PRV, štátny rozpočet, dotácie SR
4.2.1.af Rekonštrukcia interiéru kultúrneho domu 1/2017-12/2023 50 000 INTERREG, dotácie SR, vlastné zdroje
4.2.1.ag Kamerový systém 1/2016-12/2019 30 000 PRV, štátny rozpočet
4.2.1.ah Modernizácia obecného rozhlasu 1/2017-12/2023 25 000 vlastné zdroje, štátny rozpočet
Oravský Podzámok 4.2.1.ai Výstavba budovy pre dobrovoľný hasičský zbor obce a zdravotnú službu 1/2017-12/2023 500 000 IROP, INTERREG, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.aj Zateplenie budovy obecného úradu 1/2017-12/2023 100 000 IROP, Envirofond
4.2.1.ak Vybudovanie a rekonštrukcia oplotenia cintorínov a výstavba domu smútku 1/2017-12/2023 200 000 Vlastné zdroje, MAS, INTERREG
4.2.1.al Rekonštrukcia miestneho rozhlasu 1/2017-12/2023 25 000 štátny rozpočet, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.am Kamerový systém obce 1/2017-12/2023 25 000 štátny rozpočet, vlastné zdroje, úvery
4.2.1.an Rozšírenie verejného osvetlenia 1/2017-12/2023 30 000 vlastné zdroje, úvery
Horná Lehota 4.2.1.ao Rekonštrukcia a zateplenie viacúčelovej budovy 1/2016-12/2023 75 000 Envirofond
4.2.1.ap Kamerový systém 1/2016-12/2023 18 000 MV SR
Chlebnice 4.2.1.aq Kamerový systém obce 1/2016-12/2023 50 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet, dotácie
4.2.1.ar Rozšírenie a rekonštrukcia verejného osvetlenia 1/2016-12/2023 150 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet
4.2.1.as Rekonštrukcia a zateplenie budovy obecného úradu 1/2016-12/2023 200 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet, IROP, Envirofond
4.2.1.at Rozšírenie cintorína 1/2016-12/2023 100 000 vlastné zdroje, úvery štátny rozpočet, dotácie
4.2.1.au Rekonštrukcia areálov a oplotení cintorínov 1/2016-12/2023 200 000 vlastné zdroje, úvery štátny rozpočet, dotácie
4.2.1.av Modernizácia miestneho rozhlasu 1/2016-12/2023 50 000 vlastné zdroje, úvery štátny rozpočet, dotácie
Pokryváč 4.2.1.aw Kamerový systém 1/2016-12/2023 18 000 MV SR, štátny rozpočet, dotácie SR
4.2.1.ax Rekonštrukcia budovy obecného úradu 1/2016-12/2023 120 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet, PRV, Envirofond
4.2.1.ay Rekonštrukcia a rozšírenie verejného osvetlenia 1/2016-12/2023 90 000 PRV  SR, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet zrekonštruovaných verejných budov počet 8  
Počet inštalovaných kamerových systémov počet 3  
Počet obcí s vybudovaným širokopásmovým  internetom počet 2  
Počet zrekonštruovaných cintorínov počet 2  
Počet budov so zmenenou palivovou základňou využívajúcou OZE počet 3  

 

4.2.2 Rozvoj verejných služieb v regióne

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 4.2.2.a Zriadenie kancelárie prvého kontaktu obce 10/2015-3/2016 6 000 OP IS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.2.b Vybudovanie komunitného centra, zameraného na sociálne služby 1/2019-12/2023 150 000 IROP, vlastné zdroje, dotácie SR, štátny rozpočet
Oravský Podzámok 4.2.2.c Výstavba komunitného centra s poskytovaním služieb pre občanov 1/2017-12/2023 300 000 IROP
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet novovytvorených pracovných miest počet 5  
Počet nových poskytovaných služieb v regióne počet 5  
Celkový počet obyvateľov, ktorí majú prospech zo zavedenej služby počet 2 000  

 

4.2.3 Vytvorenie podmienok pre život mladých ľudí

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Horná Lehota 4.2.3.a Výstavby miestnej komunikácie „Pod Dielcom“ 4/2017-12/2017 65 000 PRV SR, vlastné zdroje, úvery
Krivá 4.2.3.b Vybudovanie prístupovej cesty na Skalicový vŕšok k novostavbám 5/2016-12/2016 300 000 PRV SR
4.2.3.c Vybudovanie miestnej komunikácie Ilješ 1/2016-12/2023 150 000 PRV SR, vlastné zdroje, úvery
4.2.3.d Vybodovanie inžinierskych sietí lokalita Ilješ 1/2016-12/2023 150 000 PRV SR, vlastné zdroje, úvery
Dlhá nad Oravou 4.2.3.e Vybudovanie inžinierskych sietí a miestnej komunikácie k novej obytnej zóne (vybraná lokalita) 3/2017-12/2022 400 000 Vlastné zdroje, úvery, správcovia sietí, záujemcovia o IBV
Oravský Podzámok 4.2.3.f Výstavba miestnych komunikácií na nové IBV 1/2017-12/203 500 000 Vlastné zdroje, úvery,
Sedliacka Dubová 4.2.3.g Vybudovanie inžinierskych sietí a miestnej komunikácie k novej obytnej zóne Močiare 1/2016-12/2023 200 000 PRV, vlastné zdroje, štátny rozpočet
Chlebnice 4.2.3.h Vybudovanie inžinierskych sietí a miestnych komunikácií k novým obytným zónam 1/2016-12/2023 500 000 vlastné zdroje, úvery, správcovia sietí, záujemcovia o IBV
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet novoprisťahovaných mladých rodín počet 20  
Počet aktivít zameraných na zlepšenie podmienok pre život mladých ľudí počet 10  

 

4.3.1 Budovanie nových a rekonštrukcia existujúcich inžinierskych sietí (kanalizácia, vodovod, ČOV, rozširovanie sietí elektrickej energie)

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 4.3.1.a Rozšírenie NN siete – Dlhá nad Oravou – Hájenka 4/2020-11/2020 19 266 SSE-D, a.s. Žilina
4.3.1.b Rozšírenie NN siete 3/2016-12/2016 27 470 dotácie Ministerstva školstva SR, rozpočet obce
4.3.1.c Rozšírenie vodovodu v lokalite Pod Jazom, Dlhá nad Oravou 3/2018-11/2018 40 484  OVS, a.s.
4.3.1.d Vybudovanie inžinierskych sietí a miestnej komunikácie k novej obytnej zóne (vybraná lokalita) 3/2017-12/2022 400 000 Vlastné zdroje, úvery, správcovia sietí, záujemcovia o IBV
4.3.1.e Kanalizácia obce 3/2016-9/2017 1 720 000 OP KŽP
4.3.1.f Komplexné odkanalizovanie obce v spojení s okolitými obcami 3/2017-11/2020 8 000 000 OP KŽP, zdroje OVS, a.s.
Horná Lehota 4.3.1.g Vybudovanie inžinierskych sieti na ulici „Pod Stráň“ 6/2016-6/2017 40 000 OP KŽP, vlastné zdroje, úvery
4.3.1.h Vybudovanie inžinierskych sietí na ulici pre starej MŠ 6/2016-6/2023 48 000 OP KŽP, vlastné zdroje, úvery
Medzibrodie nad Oravou 4.3.1.i Rozšírenie vodovodu lokalita Roveň, Medzibrodie nad Oravou 5/2016-12/2017 55 000 OP KŽP, štátny rozpočet, dotácie SR
4.3.1.j Rozšírenie vodovodu lokalita Klin, Medzibrodie nad Oravou 9/2016-11/2017 104 000 OP KŽP, štátny rozpočet, dotácie SR, Envirofond
4.3.1.k ČOV a splašková kanalizácia 1/2003-10/2017 300 000 OP KŽP, štátny rozpočet, dotácie SR, Envirofond
Pribiš 4.3.1.l Rozšírenie verejného vodovodu 9/2015-12/2016 180 000 PRV SR, OP KŽP, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
4.3.1.m Zvýšenie spoľahlivosti úpravy vody odoberanej z veľkokapacitných zdrojov povrchových vôd v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi 9/2015-12/2020 1 400 000 OP KŽP, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 4.3.1.n Rozšírenie vodovodu IBV Stodolisko 1/2017-12/2023 50 000 OVS
4.3.1.o Rekonštrukcia ČOV 1/2017-12/2023 400 000 Envirofond, OP KŽP
4.3.1.p Dobudovanie kanalizácie v obci 1/2017-12/2023 1 500 000 OP KŽP
Chlebnice 4.3.1.q Komplexné odkanalizovanie obce v spojení s okolitými obcami 3/2017-11/2020 8 000 000 OP KŽP, zdroje OVS, a.s.
4.3.1.r Vybudovanie inžinierskych sietí k novým obytným zónam 1/2016-12/2023 500 000 vlastné zdroje, úvery, správcovia sietí, záujemcovia o IBV
Sedliacka Dubová 4.3.1.s Komplexné odkanalizovanie obce v spojení s okolitými obcami 3/2017-11/2020 8 000 000 OP KŽP, zdroje OVS, a.s.
Krivá 4.3.1.t Vybudovanie vodojemu v lokalite Skalicový vŕšok 1/2016-12/2023 800 000 OP KŽP, zdroje OVS, a.s.
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Dĺžka vybudovanej kanalizácie m 3 000  
Dĺžka vybudovaného vodovodu m 3 000  
Počet vybudovaných ČOV počet 2  
Celkový počet obyvateľov, ktorí majú prospech z realizovaných aktivít počet 3 200  

 

4.3.2 Zlepšenie stavu/revitalizácia verejnej zelene v území

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 4.3.2.a Protipovodňové opatrenia v hornej časti obce 3/2017-11/2017 150 000 OP KŽP, INTERREG
4.3.2.b Technologické zariadenie na ochranu ovzdušia 5/2016-6/2016 120 000 Vlastné zdroje, úvery, Environmentálny fond
Oravský Podzámok 4.3.2.c Revitalizácia a údržba verejnej zelene 1/2017-12/2023 150 000 Envirofond, štátny rozpočet, vlastné zdroje, dotácie, INTERREG
Sedliacka Dubová 4.3.2.d Úprava verejnej zelene popri nábreží rieky Orava 1/2016-12/2023 25 000 vlastné zdroje, MAS, POD, INTERREG
Chlebnice 4.3.2.e Revitalizácia a údržba verejnej zelene 1/2016-12/2023 250 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet, Envirofond, dotácie, IINTERREG, POD, MAS
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet samospráv, kde prebehli činnosti revitalizácie verejnej zelene počet 4  
Počet aktivít vykonaných na podporu zlepšenia stavu verejnej zelene počet 10  

 

5.1.1 Vysporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 5.1.1.a Majetkovoprávne vysporiadanie nových stavebných pozemkov (bližšie neurčená lokalita) 1/2016-7/2016 20 000 Záujemcovia o IBV, noví majitelia stavebných pozemkov 90%
Pribiš 5.1.1.b Vysporiadanie miestnych komunikácií 1/2016-11/2020 26 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
5.1.1.c Vysporiadanie pozemkov pod obecnými stavbami 9/2015-11/2020 43 000 MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 5.1.1.d Vysporiadanie komunikácií pod miestnymi komunikáciami 1/2017-12/2023 500 000 Vlastné zdroje
Krivá 5.1.1.e Vysporiadanie pozemkov pod obecnými stavbami 1/2016-12/2023 80 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Chlebnice 5.1.1.f Vysporiadanie pozemkov pod miestnymi komunikáciami 1/2016-12/2023 400 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet
5.1.1.g Vysporiadanie pozemkov pod obecnými stavbami 1/2016-12/2023 100 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet vysporiadaných pozemkov m2 4 000  

 

5.1.2 Ukončenie pozemkových úprav

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Pribiš 5.1.2.a Pozemkové úpravy 11/2016-7/2020 150 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 5.1.2.b Pozemkové úpravy v Dolnej Lehote 1/2017-12/2023 1 500 000 štátny rozpočet
Sedliacka Dubová 5.1.2.c Realizácia verejných zariadení po uskutočnených pozemkových úpravách 1/2016-12/2023 700 000 PRV
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet vykonaných pozemkových úprav v regióne počet 1  

 

 

5.1.3 Tvorba územnoplánovacej dokumentácie

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Sedliacka Dubová 5.1.3.a Spracovanie ÚPN 1/2016-12/2023 40 000 štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Krivá 5.1.3.b Doplnok k územnému plánu obce 1/2016-12/2018 30 000 štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Dlhá nad Oravou 5.1.3.c Urbanistické štúdia a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie v lokalite Lúčky 1/2016-12/2016 4 000 vlastné zdroje
5.1.3.d Štúdia a komplexná projektová dokumentácia pre riešenie bezpečnosti pozdĺž cesty I. triedy v intraviláne obce Dlhá nad Oravou 1/2016-12/2016 25 000 vlastné zdroje, IROP
5.1.3.e Prehodnotenie a doplnenie územnoplánovacej dokumentácie 1/2016-12/2023 15 000 MDVaRR SR, vlastné zdroje
Horná Lehota 5.1.3.f Územný plán obce 1/2016-12/2023 20 000 štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Chlebnice 5.1.3.g Vypracovanie doplnkov Územného plánu obce Chlebnice 1/2016-12/2023 100 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet, dotácie,
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet vytvorených územných plánov, ich doplnkov alebo aktualizácií počet 2  

 

5.2.1 Podpora tradičnej výroby a služieb

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Pribiš 5.2.1.a Rozvoj a marketing vidieckeho cestovného ruchu 9/2015-11/2023 400 000 PRV  SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 5.2.1.b Zriadenie Domu histórie a tradičnej kultúry v Dolnej Lehote 1/2017-12/2023 120 000 INTERREG, MAS, vlastné zdroje, štátny rozpočet, dotácie
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet realizovaných aktivít na podporu tradičnej výroby a služieb počet 9  

 

5.2.2 Doriešenie vlastníckych vzťahov pôdy

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 5.2.2.a Majetkovoprávne vysporiadanie nových stavebných pozemkov (bližšie neurčená lokalita) 1/2016-7/2016 20 000 Záujemcovia o IBV, noví majitelia stavebných pozemkov 90%
Pribiš 5.2.2.b Vysporiadanie miestnych komunikácií 1/2016-11/2020 26 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
5.2.2.c Vysporiadanie pozemkov pod obecnými stavbami 9/2015-11/2020 43 000 MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
5.2.2.d Pozemkové úpravy 11/2016-7/2020 53 000 PRV SR, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Chlebnice 5.2.2.e Vysporiadanie nových stavebných pozemkov 1/2016-12/2023 100 000 vlastné zdroje, úvery, štátny rozpočet, záujemcovia o IBV
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet vysporiadaných pozemkov m2 4 000  
Počet vykonaných pozemkových úprav v regióne počet 1  

 

5.3.1 Zlepšenie prístupu k odborným informáciám a poradenstvu

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Pribiš 5.3.1.a Zvýšenie kvalitatívnej úrovne cezhraničnej spolupráce miestnych a regionálnych aktérov 9/2015-10/2021 700 000 INTERREG, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet realizovaných workshopov, seminárov, konferencií počet 12  
Počet nadviazaných partnerstiev počet 5  

 

5.3.2 Zavádzanie nových foriem vzdelávania do procesu výchovy

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 5.3.2.a Premena školy 1/2016-12/2023 524 530 IROP, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery a pod., Program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet inovatívnych prvkov vo vzdelávaní počet 5  

 

5.3.3 Spolupráca samosprávy, škôl a podnikateľov pri výchove budúcich zamestnancov

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Pribiš 5.3.3.a Zvýšenie kvalitatívnej úrovne cezhraničnej spolupráce miestnych a regionálnych aktérov 9/2015-10/2021 700 000 INTERREG, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Dlhá nad Oravou 5.3.3.b Premena školy 1/2016-12/2023 524 530 IROP, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery a pod., Program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet spoločne realizovaných workshopov, seminárov, konferencií počet 12  
Počet vytvorených väzieb samospráva – škola – podnikateľský subjekt počet 4  

 

5.4.1 Zabezpečenie vzdelávania pracovníkov samospráv a rozširovania ich zručností

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Dlhá nad Oravou 5.4.1.a Premena školy 1/2016-12/2023 524 530 IROP, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery a pod., Program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport
Oravský Podzámok 5.4.1.b Vzdelávanie pracovníkov samosprávy 1/2017-12/2023 55 000 IROP, MAS, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Chlebnice 5.4.1.c Vzdelávanie pracovníkov samosprávy 1/2016-12/2023 70 000 vlastné zdroje, úvery, IROP, štátny rozpočet, dotácie, MAS
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet uskutočnených vzdelávacích aktivít počet 15  
Počet osôb, ktorým bolo poskytnuté vzdelávanie počet 50  

 

5.4.2 Podpora sieťovania, rozširovanie a upevňovanie partnerstiev

Obec Názov projektového zámeru – aktivity Predpokladaný dátum realizácie Financie v € Zdroje financovania
Pribiš 5.4.2.a Zvýšenie kvalitatívnej úrovne cezhraničnej spolupráce miestnych a regionálnych aktérov 9/2015-10/2021 700 000 INTERREG, štátny rozpočet, dotácie SR, vlastné zdroje, úvery
Oravský Podzámok 5.4.2.b Zlepšenie spolupráce s partnerskými obcami v Českej republike a Poľsku 1/2017-12/2023 50 000 INTERREG, vlastné zdroje
Sedliacka Dubová 5.4.2.c Tvorba nových partnerstiev 1/2016-12/2023 45 000 NTERREG, vlastné zdroje
Krivá 5.4.2.d Tvorba nových partnerstiev 1/2016-12/2023 800 000 NTERREG, vlastné zdroje
Chlebnice 5.4.2.e Zlepšenie spolupráce s partnerskou obcou v Poľsku 1/2016-12/2023 100 000 vlastné zdroje, INTERREG
Merateľné ukazovatele aktivít
Merateľný ukazovateľ Jednotka Plánovaná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023 Skutočná dosiahnutá hodnota ku koncu roka 2023
Počet realizovaných workshopov, seminárov, konferencií počet 12  
Počet predložených spoločných projektov s min. dvoma partnermi počet 10  
Počet nadviazaných partnerstiev počet 5  

 

 

 

5. ZÁVER

 

Spoločný program rozvoja obcí Oravského podhradia je strategickým rozvojovým dokumentom desiatich samospráv z okresu Dolný Kubín, ktoré využili možnosť vytvorenia spoločného rozvojového dokumentu pre programové obdobie 2014-2020.

Samotný dokument pozostáva zo štyroch hlavých častiach, v ktorých sme priniesli detailné informácie o potenciály ľudských zdrojov v území, existujúcej infraštruktúry, hospodárstve, cestovnom ruchu a ekonomike územia. Pomocou pri tvorbe programu boli aj tri dotazníkové šetrenia (predstavitelia samospráv, poslanci obecných zastupiteľstiev a obyvatelia regiónu, projektové zámery samospráv). Na základe vstupných informácií bola vytvorená SWOT analýza, ktorá je prehľadne rozdelená do niekoľkých oblastí.

Vďaka určeným hlavným faktorom a disparitám rozvoja spomínaného územia bolo možné stanoviť 5 strategických cieľov, 13 priorít a 26 opatrení s 113 projektovými zámermi – aktivitami, ktoré budú tvoriť základ realizovaných aktivít územia až do roku 2023. Ako hlavné ciele rozvoja boli určené:

  • Zabezpečiť rozvoj kultúry, športu a voľnočasových aktivít v regióne Oravského podhradia
  • Podporovať činnosti na zabezpečenie ochrany životného prostredia a rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie na území Oravského podhradia
  • Rozvíjať cestovný ruch v regióne Oravského podhradia
  • Skvalitniť a budovať infraštruktúru obcí spoločne s verejnými službami pre obyvateľov Oravského podhradia
  • Podpora podnikania a prílevu investícií do územia

Pracovná skupina, ktorá sa podieľala na tvorbe dokumentu dopracovala obsah do podoby podľa zákona č.309/2014 Z. z. s ohľadom nielen na nové – začínajúce programové obdobie 2014 – 2020, ale aj nad rámec tohto obdobia. Dôvodom je skúsenosť s preklenutím programových období, kedy súčasne s prípravou nového obdobia nastáva aj nápor na prípravu plánovacích dokumentov. Aby nedošlo k takejto situácii na prelome programových období, boli aktivity v dokumente naplánované až do roku 2023. Súčasné programové obdobie 2014-2020 končí v roku 2020, ale pri pravidle n+3 majú obce Oravského Podhradia pripravený program rozvoja aj pre dodržanie tohto pravidla.

Spoločný program rozvoja je otvorený dokument, ktorý v prípade podstatných zmien bude možné podľa potreby aktualizovať, a po schválení jednotlivých zastupiteľstiev obcí v zmysle zákona, bude slúžiť ako aktualizovaný dokument v programovom období 2014 – 2020.

 

 

 

Spoločný program rozvoja obcí Oravského podhradia 2015 – 2023 bol schválený Obecným zastupiteľstvom obce…………………………………., dňa……………………. Uznesením č. ………….

 

 

Podpis štatutárneho zástupcu:                                      …………………………………..

Pečiatka:

 

 

…………………………………..

6. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

 

  • ČAPLOVIČ, P. 1986. Dolný Kubín. Dolný Kubín : Osveta, 1986. 296 s.
  • MV SR 2007. Stručný prehľad územného a správneho členenia Slovenska. Bratislava, 2007, 117 s.
  • MŽP SR 2002. Atlas krajiny Slovenskej republiky,vyd. Banská Štiavnica : Esprit, 2002. 325 s. ISBN 80-88833-27-2
  • PHSR obce Dlhá nad Oravou na roky 2010-2017. Dlhá nad Oravou, 2010
  • PHSR obce Horná Lehota na roky 2007-2013. Horná Lehota, 2007
  • PHSR obce Chlebnice na roky 2012-2019. Chlebnice, 2012
  • PHSR obce Malatiná 2007-2013. Malatiná, 2009
  • PHSR obce Medzibrodie nad Oravou na roky 2007-2013. Medzibrodie nad Oravou, 2007
  • PHSR obce Oravský Podzámok 2007-2013. Oravský Podzámok, 2007
  • PHSR obce Sedliacka Dubová 2007-2013. Sedliacka Dubová, 2007
  • Wass, D. 1988. Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov panónskej panvy na území ČSSR. Bratislava : Geologický ústav Dionýza Štúra, 1988. 140 s.

 

 

 

 

 

 

[1] jedno ubytovacie zariadenie v obci Krivá, ostatné v Oravskom Podzámku

[2] jedno ubytovacie zariadenie v obci Krivá, ostatné v Oravskom Podzámku

[3] jedno ubytovacie zariadenie v obci Krivá a Pribiš, ostatné  v Oravskom Podzámku